Zdá sa, že sny o živote v atmosfére Venuše sa definitívne rozplynuli oznámením, že minuloročný objav fosfánu vysoko v hustých oblakoch planéty bol pravdepodobnejšie výsledkom výbušného vulkanizmu ako nejakého druhu mikrobiálneho života. Táto správa vyšla v Proceedings of the National Academy of Sciences.
"Fosfán nám nič nehovorí o biológii Venuše," uviedol vo vyhlásení Jonathan Lunine, spoluautor článku a predseda astronomického oddelenia na Cornellovej univerzite. "Hovorí to o geológii. Veda ukazuje na planétu, ktorá má aktívny výbušný vulkanizmus dnes alebo vo veľmi nedávnej minulosti."
V článku Lunine a Ngoc Truong, doktorandi na Cornellovej univerzite v odbore geológia, tvrdia, že stopové množstvá fosfidov sú pravdepodobným neživým zdrojom venuského fosfánu, ako sa uvádza v septembri 2020 v časopise Nature.
Truong a lunine k tomuto záveru dospeli po preskúmaní údajov z pozemských pozorovaní Venuše uskutočnených pomocou submilimetrovej vlnovej dĺžky ďalekohľadu James Clerk Maxwell Telescope na vrchole Mauna Kea na Havaji.
"Ak sú fosfidy viazané v kovoch, ako je železo, z hlbokého plášťa Venuše vyvrhnuté do atmosféry s dostatočnou výbušnou silou, môžu stúpať dostatočne vysoko na to, aby interagovali s kyselinou sírovou, a tak tvorili fosfán," uviedol Truong vo vyhlásení.
Prvé náznaky takéhoto vulkanizmu boli zistené v roku 1978 orbiterom Pioneer Venus, keď jeho ultrafialový spektrometer detekoval vrstvy kyseliny sírovej vo výške 70 kilometrov.
Autori predpokladajú, že oblaky kyseliny sírovej Venuše sú pravdepodobne produktom erupčného vulkanizmu z povrchu. Poznamenávajú, že rozsiahle erupcie podobné tým z indonézskej Krakatoy v roku 1883 by stačili na fosfidy v horných vrstvách oblakov na Venuši.