Organizmus je zaujímavý aj pre svoju nápadne žltú farbu a špecifický spôsob rastu. Práve preto dostal prezývku Blob. Je to multijadrová bunka, ktorá sa dokáže učiť nové veci, hoci nemá mozog.
Nájdeme ho prakticky v každom lese
Ako pripomína Wikipédia, vápenatka mnohohlavá (Physarum polycephalum) je meňavkovitý prvok, ktorý je radený do kmeňa hlienovky a ríše meňavkovce. Nie je to tak dlho, čo bol tento organizmus radený medzi huby.
Problém s jeho zaradením spočíva v priebehu života. Môže sa správať ako špongia s plodnicami, ale v inej fáze života sa vie aj pohybovať.
Ako potravu si tento prvok vyberá baktérie a huby a nájdeme ho prakticky v každom lese. Teraz sa pozrie aj do vesmíru. Vezme ho tam na svoju misiu francúzsky astronaut Thomas Pesquet.
Cieľom bude zistiť, ako sa tento organizmus chová v stave beztiaže. Očakáva sa, že viac spoznáme jeho správanie a určitú inteligenciu.
Prvok dokáže reagovať na vonkajšie prostredie a meniť svoj pohyb. Konkrétne sa riadi okolitým chemickým prostredím, ktoré môže ovplyvňovať pohyb, podľa toho, ako je toto prostredie pre neho výhodné.
Hoci je jedinou bunkou a je bez mozgu, zvládne pohyb,čtk príjem potravy, dokonca prenos znalosti do podobne zmýšľajúcich slizových foriem.
Ako sa bude správať v mikrogravitácii?
Do projektu sa zapoja aj školy, ktoré budú svoje vlastné Bloby pestovať v triedach. Francúzske Národné centrum kozmického výskumu (CNES) k projektu prizvalo tiež 2 000 základných a stredných škôl so žiakmi vo veku 10 až 18 rokov.
Tím pošle vysušené vzorky vápenatky a oni potom budú v škole spoločne vykonávať rovnaké pokusy ako Pesquet vo vesmíre. Cieľom je porovnanie priebehu pokusov na Zemi a vo vesmíre a aj vzdelávanie detí.
Thomas Pesquet na ISS poletí 22. apríla a dehydrovaný Blob poletí s ním. Vo vesmíre astronaut organizmus oživí a bude dokumentovať "účinky mikrogravitácie a žiarenia na jeho vývoj", uvádza správa Národného centra kozmického výskumu (CNES).
Astronaut sa bude starať o dve oddelené skupiny vzoriek, jednu z nich bude kŕmiť, druhá bude bez potravy.
Bude testovať, ako je správanie prvoka ovplyvnené mikrogravitáciou. Študenti budú replikovať experiment vo svojich učebniach a budú môcť porovnať výsledky s časosberným videom z vesmíru, aby videli rozdiely v rýchlosti, tvare a raste vápenatky.