Na tom, čo by mohlo znieť ako mýty, by mohol v skutočnosti byťkúsok pravdy. Vedci zistili, že ľudia idú spať neskôr a spia menej hodín pred splnom a menštruačné cykly sa dočasne synchronizujú s mesačnými cyklami.
V priebehu dejín ľudia spájali náš každodenný život s meniacou sa oblohou, konkrétne s meniacimi sa tvarmi Mesiaca.
Počiatky obklopujúce fázy mesiaca sa pohybovali od splnov, ktoré podnecujú vlkolakov, až po mesačný cyklus, ktorý ovplyvňuje to, ako sa cítime, a naše každodenné nálady. Ale napodiv sa zdá, že pár týchto povedačiek má korene v skutočnej vede.
Spánok počas splnu
Štúdia zverejnená v časopise Science Advances tím vedcov z Washingtonskej univerzity, Národnej univerzity v Quilmes v Argentíne a Univerzity v Yale ukazuje, že spánkové cykly sa pravdepodobne menia s lunárnym cyklom.
Tím skúmal študentov univerzity v meste Seattle vo Washingtone a tiež ľudí žijúcich v domorodých komunitách v severnej Argentíne, v dvoch rôznych prostrediach, v ktorých existuje rozmanitý prístup jednotlivcov k elektrickej energii z dôvodu toho, ako môže umelé svetlo ovplyvňovať účastníkov.
Pomocou zariadení na zápästiach na sledovanie spánku študovali 98 jedincov žijúcich v troch domorodých komunitách v Argentíne a ďalej použili údaje o spánku od 464 študentov univerzity v oblasti Seattlu.
Tím zistil, že zatiaľ čo spojenie medzi spánkovými cyklami a lunárnymi cyklami je v komunitách bez prístupu elektriny o niečo zreteľnejšie, zdá sa, že spojenie stále existuje aj v oblastiach s elektrinou.
„Vidíme jasnú mesačnú moduláciu spánku, s poklesom spánku a neskorším nástupom spánku v dňoch pred splnom,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Horacio de la Iglesia, profesor biológie na Washingtonskej univerzite.
„A hoci je efekt silnejší v komunitách bez prístupu k elektrine, tento efekt sa vyskytuje aj v komunitách s elektrinou, vrátane vysokoškolákov na Washingtonskej univerzite.“
V týchto skupinách preukázali, že noci pred splnom boli noci, keď ľudia najmenej spali a chodili spať najneskôr. Tieto noci mali tiež viac svetla na nočnej oblohe po súmraku, keď sa dorastajúci mesiac stával jasnejším.
„Predpokladáme, že vzory, ktoré sme pozorovali, sú vrodenou adaptáciou, ktorá umožnila našim predkom využiť tento prírodný zdroj večerného svetla, ktorý sa vyskytol v konkrétnom čase počas lunárneho cyklu,“ uviedol autor štúdie Leandro Casiraghi, postdoktorand na Washingtonskej z oddelenia biológie.
Menštruačný a lunárny cyklus
Ľudia už dlho tvrdia, že existuje súvislosť medzi lunárnym a menštruačným cyklom, niektoré mýty dokonca naznačujú, že plodnosť a lunárny cyklus majú určitú súvislosť, čo je kontroverzná historka.
V samostatnej štúdii, ktorá bola tiež zverejnená v časopise Science Advances, vedci preukázali, že aj keď všetky mýty okolo tohto spojenia nemusia obstáť, môže existovať určité prepojenie medzi menštruačnými a mesačnými cyklami.
A to analýzou záznamov menštruačného cyklu, ktoré si 22 žien ponechalo až 32 rokov. Skúmali dlhodobé údaje o nástupe menštruačného cyklu s údajmi v priemere dlhými 15 rokov a vrátane informácií od žien mladších ako aj nad 35 rokov. Porovnávali tieto údaje s výkyvmi v mesačných cykloch, aby zistili, ako sa tieto dva zoradili.
Zistili, že zo zúčastnených žien boli podľa vyhlásenia tie, ktorých menštruačné cykly trvali dlhšie ako 27 dní, „prerušovane synchronizované s cyklami, ktoré ovplyvňujú intenzitu mesačného svetla“.
Táto synchronizácia sa postupom času pomaly strácala, keď účastníčky starli, a spojenie sa zmenšovalo so zvýšeným vystavením umelému svetlu.
Konkrétnejšie dospeli k záveru, že „menštruačné cykly zodpovedali aj tropickému mesiacu (27,32 dní, počas ktorých Mesiac musí prejsť dvakrát rovnakým bodom rovnodennosti) 13,1 percent času u žien vo veku 35 rokov a mladších a 17,7 percent času u žien nad 35 rokov, čo naznačuje, že menštruáciu ovplyvňujú aj posuny gravimetrických síl Mesiaca.