Cyklov Slnka bolo 24, odkedy sa začali jeho pozorovania v polovici 18. storočia. A podľa panelu zloženého z odborníkov z NASA a Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) znamenal december 2019 začiatok čísla 25.
Malí zvestovatelia obrovských ohňostrojov
Túto zmenu nesprevádzali žiadne záblesky svetla, iba zjavenie tmavých miest s nízkou teplotou - slnečných škvŕn vna povrchu Slnka. „Vedieme podrobný záznam o niekoľkých maličkých slnečných škvrnách, ktoré označujú nástup a vznik nového cyklu,“ povedal Frédéric Clette, riaditeľ Svetového dátoveho centra indexu slnečných škvŕn a dlhodobých slnečných pozorovaní.
„Sú maličkými zvestovateľmi budúcich obrovských slnečných ohňostrojov. Bod zlomu medzi dvoma cyklami môžeme určiť iba sledovaním všeobecného trendu po mnoho mesiacov.“
Napriek storočiam starostlivého zaznamenávania týchto 11-ročných cyklov vedci stále nemajú ich mechanizmy úplne vypracované. Periodicita u hviezd je dosť častá, pri pohľade do vesmíru existuje množstvo objektov, ktoré akoby žiarili a tmavli v intervaloch, pri ktorých by ste takmer mohli nastaviť hodinky.
To najlepšie, čo môžu určiť pre vzorce nášho Slnka, súvisí so zmenami v jeho magnetických poliach, ktoré sú zase poháňané zložitými prúdmi tečúcej plazmy hlboko v jeho vnútri.
Presne to, čo tieto prúdy tlačí a tiahne takým rytmickým spôsobom, je časť, ktorú musia výskumníci zistiť. „Keď vychádzame zo slnečného minima a blížime sa k maximu 25. cyklu, je dôležité mať na pamäti, že slnečná aktivita sa nikdy nezastaví,“ uviedla vedkyňa z NASA Lika Guhathakurta.
Vplyv na astronautov a vesmírnych inžinierov
Zatiaľ čo cyklus maxima a minima prebieha počas 11 rokov, je to presnejšie odraz väčšieho 22-ročného cyklu definovaného úplným prevrátením polarity Slnka. Každých 11 rokov sa póly vymenia a na konci nasledujúcej slučky sa vrátia na svoje miesto.
Monitorovanie týchto prechodov môže pomôcť lepšie predpovedať vesmírne počasie, ktoré je do značnej miery diktované výbuchmi nabitej plazmy a žiarením, ktoré môže prudko vyfúknuť do vesmíru, najmä počas slnečných maxím.
Bude to trvať zhruba ďalších päť rokov, kým budeme môcť povedať, že sme v silnejšej agresívnejšej fáze Slnka. Aj keď nie je pravdepodobné, že 25. cyklus bude výbušný, 24. cyklus bol aj napriek relatívne pokojnému priebehu v porovnaní s predchádzajúcimi cyklami o niečo silnejší, ako je obvyklé.
„To, že ide o podpriemerný slnečný cyklus, ešte neznamená, že neexistuje riziko extrémneho vesmírneho počasia,“ hovorí Doug Biesecker, spolupredseda panelu a solárny fyzik v NOAA v Space Weather Foreiction Center v Colorade.
Reálneho vplyvu by ste sa však mali obávať len v tom prípade, ak ste astronaut alebo vesmírny inžinier, ktorí riadi citlivé satelity. Pre bežných ľudí dole na zemskom povrchu chránenými kilometrami atmosféry sú slnečné cykly sotva viditeľné. Ak však budú máte šťastie, počas slnečných maxím môžú spozorovať mierne zvýšenie aktivity polárnej žiary.