StoryEditor

Čínska misia na Mars úspešne odštartovala

23.07.2020, 07:37
Autor:
ČTKČTK
Štartu misie sa z neďalekej pláže prizerali stovky nadšencov.

Z čínskeho kozmického strediska Wen-čchang na ostrove Chaj-nan dnes o 12:41 miestneho času (6:41 SELČ) odštartovala raketa Dlhý pochod 5, ktorá nasmeruje k Marsu družicu s pristávacím modulom a prieskumným vozidlom. Ide o prvý pokus Číny s pristátím na červenej planéte, ktoré sa predpokladá v apríli alebo máji budúceho roka.

Úspešný štart rakety bolo možné sledovať v priamom prenose na internete. Čína plánuje dopraviť na Mars robotické vozidlo poháňané solárnou energiou k zberu vedeckých dát. Predpokladá sa, že k Marsu čínsky satelit dorazí vo februári. O pristátie na planine Utopia Planitia na severnej pologuli Marsu by sa Číňania mali pokúsiť o dva až tri mesiace neskôr.

Svoju marsovskú misiu Čína pomenovala Tchien-wen (Tianwen), čo v preklade znamená Otázky k nebesiam. Inšpiráciou sa stala rovnomenná dlhá báseň prvého a zároveň najvýraznejšieho básnika starej Číny Čchü Jüana (asi 340-278 př.n.l.).

Už v noci na pondelok odštartovala z japonského vesmírneho strediska Tanegašima k Marsu nosná raketa H-IIA s družicou Amal (Nádej). Vyslali ju Spojené arabské emiráty. Satelit bude od mája budúceho roka okolo Marsu krúžiť a skúmať jeho atmosféru.

Svoj šesťkolesový rover menom Perseverance (Vytrvalosť), zhruba o veľkosti automobilu, zamýšľajú medzi 30. júlom a 15. augustom vyslať na Mars tiež Američania. Robotické vozidlo bude okrem iného zbierať údaje o klíme a geológii planéty a zbierať vzorky hornín a prachu, ktoré by v budúcnosti mali byť prepravené na Zemi na analýzu. Misia zahŕňa aj hľadanie známok možného minulého života na Marse. TASR/AP

​Žiadnej inej krajine než Spojeným štátom sa doteraz nepodarilo na povrch Marsu dopraviť aparát, ktorý by následne riadne fungoval. V súčasnej dobe operujú na povrchu červenej planéty dve vozidlá amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), a to InSight a Curiosity. Šesť ďalších aparátov skúma Mars z jeho obežnej dráhy; tri sú americké, dva európske a jeden indický.

Marsovská misia je ďalším krokom ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu. Čína sa po niekdajšom Sovietskom zväze a po Spojených štátoch v roku 2003 stala len treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme človeka. V roku 2008 prvý čínsky kozmonaut vystúpil do voľného priestoru a vlani pristála nepilotovaná čínska vedecká sonda na málo preskúmanú odvrátenú stranu Mesiaca.

01 - Modified: 2024-11-21 18:19:17 - Feat.: - Title: Dánska armáda spozorovala čínsku loď v oblasti, kde sa pretrhli podmorské káble 02 - Modified: 2024-11-21 15:49:26 - Feat.: - Title: Čínsky minister obrany sa odmietol stretnúť s Austinom, dôvodom je postoj USA k Taiwanu 03 - Modified: 2024-11-21 09:49:26 - Feat.: - Title: Americký kaviarenský reťazec zvažuje možnosť predaja podielu vo svojich aktivitách v Číne 04 - Modified: 2024-11-19 09:21:40 - Feat.: - Title: EÚ chce prinútiť čínske firmy, aby zdieľali technológie s európskymi partnermi, píše Financial Times 05 - Modified: 2024-11-19 07:16:09 - Feat.: - Title: Do žiakov pred školou v Číne vrazilo auto, hlásia zranených
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
22. november 2024 07:09