Betelgeuze, ktorá tvorí rameno súhvezdia Orion, je jednou z najznámejších a najextrémnejších hviezd na nočnej oblohe. Ide o červeného nadobra, ktorý je 11-krát hmotnejší ako naše Slnko a 900-krát širší. Keby sa Betelgeuze dostala do stredu našej slnečnej sústavy, pohltila by Merkúr, Venušu, Zem, Mars a pás asteroidov.
Je v záverečných fázach svojho života, ktoré sa končia násilnym výbuchom supernovy. A na jeseň minulého roku začala výrazne pohasínať, čo niektorých astronómov viedlo k špekuláciám, že jej dramatická smrť sa bezprostredne blíži.
Najprv to vyzeralo na oblak prachu
Betelgeuze však do mája opäť obnovila obvyklý jas. To prinútilo niektorých astronómov, aby si mysleli, že pohasnutie hviezdy bolo zapríčinené oblakom prachu, ktorý mohol zastrieť veľký kus jej svetla skôr, ako sa dostal na Zem.
Nová štúdia v The Astrophysical Journal Letters však naznačuje, že pohasínanie spôsobila samotná Betelgeuze. Vedci skúmali nadobra v januári, februári a marci tohto roku pomocou Teleskopu Jamesa Clerka Maxwella (JCMT) na Havaji, ktorý pozoruje vesmír v submilimetrovom svetle, vlnovej dĺžke neviditeľnej pre ľudské oko.
Tím potom porovnal tieto údaje s pozorovaniami Betelgeuze za posledných 13 rokov vrátane snímok získaných ďalekohľadom v Čile, ktorý pozoruje aj v submilimetrovom svetle.
„Prekvapilo nás, že Betelgeuze stmavla o 20 percent dokonca aj v submilimetrovom svetle,“ uviedla vo vyhlásení autorka štúdie Thavisha Dharmawardena, postdoktorandka v nemeckom inštitúte Max Planck pre astronómiu.
„Toto správanie sa vôbec nespája s teóriou o prachu,“ uviedla Dharmawardena. „Bolo veľmi vzrušujúce, keď sme si uvedomili, že samotná hviezda prešla touto obrovskou zmenou.“
Veľmi jej klesla teplota
Kombinované údaje naznačujú, že pohasnutie Betelgeuze bolo spojené s poklesom priemernej povrchovej teploty okolo 200 stupňov Celzia, uviedli vedci. Bežná teplota hviezdy je asi 3 230 stupňov Celzia.
Je však nepravdepodobné, že by tento teplotný pokles nastal symetricky po celej hviezde, keďže snímky Betelgeuze s vysokým rozlíšením zhromaždené v decembri 2019 ukazujú intenzity jasu, ktoré sú rozhodne nerovnomerné.
„Spolu s naším výsledkom je to jasné zistenie obrovských hviezdnych škvŕn pokrývajúcich 50 až 70 percent viditeľného povrchu, z ktorých každý má nižšiu teplotu ako zvyšok povrchu,“ uviedla Dharmawardena.
Hviezdne škvrny sú dočasné tmavé, pomerne chladné škvrny na povrchu hviezdy, ktoré majú veľmi silné magnetické pole. Aj naše Slnko ich má, astronómovia počítajú slnečné škvrny už stovky rokov ako spôsob merania hviezdnej aktivity. Slnečné škvrny slúžia ako odrazové mostíky pre slnečné búrky.
Títo vedci budú pokračovať v štúdiu Betelgeuze aj počas budúceho roka, aby sa dozvedeli viac o nadobrovi, ktorého zánik bude mať veľký vplyv na jeho vesmírne okolie.
„Predchádzajúce generácie hviezd ako Betelgeuze fyzicky vyrobili väčšinu prvkov, ktoré nachádzame na Zemi a v našich telách, a rozniesli ich po celej galaxii pri obrovských výbuchoch supernovy,“ uviedol Steve Mairs, vedec z JCMT.
„Aj keď nemôžeme predpovedať, kedy hviezda exploduje, sledovanie jej jasu nám umožní nielen lepšie pochopiť vývoj zaujímavej skupiny hviezd, ale tiež nám pomôže napísať stránku v našom vlastnom kozmickom príbehu,“ uviedol Mairs.