V pondelok nadránom nášho času bola vyslaná do kozmu sonda Solar Orbiter. Vyniesla ju raketa Atlas V 411 z mysu Canaveral v Spojených štátoch. Na projekte riadenom Európskou vesmírnou agentúrou sa podieľa aj americká NASA a popri ďalších krajinách aj Česká republika.
Liftoff for @ESASolarOrbiter ESA's mission to face the Sun up close.
— ESA (@esa) February 10, 2020
Read more: https://t.co/c2BQ8sJqKh #WeAreAllSolarOrbiters #SolarOrbiter pic.twitter.com/7QOGcNszKB
Pri svojej ceste vo vesmíre bude musieť sonda využiť gravitácie Venuše a Zeme, aby sa dostala nad slnečné póly a mohla tak ponúknuť unikátne dáta a vôbec prvé snímky polárnych oblastí Slnka, uvádza Technet.cz.
Podobne ako severné a južné póly Zeme sú póly Slnka extrémnymi regiónmi úplne odlišnými od zvyšku Slnka. Sú pokryté koronálnymi dierami, čo sú chladnejšie úseky, z ktorých vychádzajú rýchle poryvy nabitých častíc neustále vyvrhovaných zo Slnka, takzvaný slnečný vietor. Vedci dúfajú, že nájdu stopy viazaných magnetických polí, ktoré sú základom slnečnej aktivity.
Predpoveď kozmického počasia
Cieľom sondy je výrazne rozšíriť naše povedomie o tejto hviezde. Pokúsi sa upresniť odpovede napríklad na otázku, čo poháňa poryvy slnečného vetra alebo čo vytvára slnečné magnetické pole a ako ovplyvňuje heliosféru.
Presnejšie odpovede nám pomôžu k pochopeniu toho, ako Slnko formuje takzvané vesmírne počasie, teda podmienky vo vesmíre, ktoré môžu ovplyvniť astronautov, satelity a bežne používané technológie, ako je rádio a GPS. Aj my sme súčasťou obrovskej bubliny plazmy, ktorú Slnka vytvára a ktorá siaha ďaleko za posledný planétu našej sústavy.
Vedci by vďaka získaným poznatkom mohli v budúcnosti lepšie predvídať slnečnú aktivitu a chrániť tak satelitné systémy či pozemné energetické siete pred negatívnymi vplyvmi prúdov a výronov vysoko energetických častíc prichádzajúcich zo Slnka.
Teploty vyše 500 ° C
Sonda bola zostrojená v továrni Airbus Stevenage vo Veľkej Británii a rok testovaná, aby všetky mechanické prvky vydržali preťaženie a vibrácie spojené so štartom a spolu s prístrojmi zvládli extrémne teploty a vákuum vesmíru.
"Akonáhle bude Solar Orbiter vypustený, bude sa pohybovať po eliptickej dráhe okolo Slnka. Najväčšie priblíženie bude pritom zodpovedať vzdialenosti Merkúru od Slnka, čo je zhruba 42 miliónov kilometrov. V tejto chvíli budú musieť k Slnku natočené časti sondy vydržať teploty vyššie ako 500 stupňov Celzia, pretože je v týchto miestach tepelný tok trinásťkrát silnejší ako pri Zemi. Iné časti sondy, ktoré zostanú v tieni, pritom budú čeliť teplotám až mínus 180 stupňov Celzia," pripomína Český kozmický portál prevádzkovaný ministerstvom dopravy.
Sondu má chrániť slnečný štít vyrobený ako niekoľkovrstvová sendvičová izolácia o rozmere 3,1 × 2,4 metra so špeciálne ošetreným povrchom z čierneho vápenatého fosfátu spracovaného z popola vzniknutého spálením kostí. Je to podobné pigmentu, ktorý bol kedysi namazaný do prehistorických jaskynných malieb.
V štíte sú prierezy umožňujúce prestrčenie senzorov. Niektoré z nich sú pritom za ochranným krytom zo špeciálneho skla alebo berýlia.
Česká stopa
Českí vedci sa podieľali na štyroch z celkovo desiatich prístrojov vesmírnej sondy Solar Orbiter. Pochádzajú odtiaľto okrem iného zrkadlá teleskopu pre pozorovanie slnečnej koróny alebo softvér spektrometra pre röntgenové žiarenie.
Účasť na projekte Solar Orbiter je najväčším zapojením českých vedeckých pracovísk a firiem do prípravy kozmickej sondy od vstupu Česka do Európskej vesmírnej agentúry v roku 2008.