Svet podobný Jupiteru je nezvyčajne veľký v porovnaní s hostiteľskou hviezdou, čo je v rozpore so široko koncipovanou predstavou o formovaní planét. Hviezda, ktorá leží 284 biliónov kilometrov ďaleko, je červený trpaslík typu M - najbežnejší typ v našej galaxii. Medzinárodný tím astronómov informoval o svojich zisteniach v časopise Science.
Malý rozdiel vo veľkosti
„Je to vzrušujúce, pretože sme dlho premýšľali, či sa okolo takýchto malých hviezd môžu tvoriť obrovské planéty ako Jupiter a Saturn. Myslím si, že všeobecný dojem bol taký, že tieto planéty jednoducho neexistujú, ale nemohli sme si byť istí, pretože malé hviezdy sú veľmi slabé, čo sťažuje ich štúdium, aj keď sú omnoho bežnejšie ako hviezdy ako Slnko,“ uviedol profesor Peter Wheatley z University of Warwick vo Veľkej Británii, ktorý sa nezúčastnil najnovšej štúdie.
Červený trpaslík má väčšiu hmotnosť ako jeho obiehajúca planéta s názvom GJ 3512b. Rozdiel v ich veľkosti je však oveľa menší, ako je napríklad medzi Slnkom a Jupiterom. Vzdialená hviezda má hmotnosť, ktorá je nanajvýš 270-krát väčšia ako planéta. Pre porovnanie, Slnko má asi o 1 050-krát väčšiu hmotnosť ako Jupiter.
Astronómovia používajú počítačové simulácie na potvrdenie svojich teórií o tom, ako sa planéty tvoria z mrakov alebo „diskov“, plynu a prachu obiehajúcich mladých hviezd. Tieto simulácie predpovedajú, že by sa okolo malých trpasličích hviezd typu M malo zhromažďovať mnoho malých planét.
„Okolo takých hviezd by mali byť iba planéty s veľkosťou Zeme alebo o niečo mohutnejšie Super-Zeme,“ uviedol spoluautor Christoph Mordasini, profesor na univerzite v Berne vo Švajčiarsku.
Mohla vzniknúť inak
Jedným z príkladov planetárnej sústavy v reálnom živote, ktorá je v súlade s teóriou, je ten s hviezdou Trappist-1. Táto hviezda, ktorá leží od Slnka 369 biliónov kilometrov (39 svetelných rokov), je hostiteľom sústavy siedmich planét, z ktorých všetky majú hmotnosť približne rovnakú alebo trochu menšiu ako hmotnosť Zeme.
Objav je výzvou pre široko koncipovanú myšlienku formovania planéty známej ako akrécia. „Obrovské planéty obvykle vznikajú ako ľadové jadrá, ktoré obiehajú ďaleko v disku plynu obklopujúcom mladú hviezdu, a potom rýchlo rastú prilákaním plynu do seba. Autori však tvrdia, že disky okolo malých hviezd neposkytujú dostatok materiálu na to, aby to fungovalo. Namiesto toho považujú za pravdepodobnejšie, že sa planéta náhle vytvorila, keď sa časť disku zrútila kvôli vlastnej gravitácii,“ uviedol Wheatley.
K takémuto kolapsu môže podľa nich dôjsť, keď má disk plynu a prachu viac ako asi desatinu hmotnosti materskej hviezdy. Za týchto podmienok gravitačný účinok hviezdy nestačí na udržanie stabilného disku. Hmota z disku je vtiahnutá dovnútra a vytvára zhluk, ktorý sa postupom času vyvinie v planétu.