Rozhovor pripravil server Lidovky.cz.
Uplynulo 50 rokov od prvého kroku človeka na Mesiaci. V čom by sa dnešné pristátie po technickej stránke predovšetkým líšilo?
Z hľadiska scenára misie bolo rovnaké alebo prinajmenšom veľmi podobné. Z hľadiska technického vybavenia by bolo oveľa jednoduchšie: vďaka novým materiálom, lepším počítačom, modernejším navigačným metódam, kontrolám kvality...Pokojne by som porovnal program Apollo s plachtovými vozmi osídlovateľov Divokého západu - a prípadný súdobý program s výletom do rovnakej oblasti povedzme v druhej polovici dvadsiateho storočia.
Aké poznatky si NASA a ostatné agentúry z prvého pristátia odniesli?
Predovšetkým, že je možné. Ono to znie ako fráza, ale uvedomme si, že išlo o absolútne prvé pristátie v histórii. Teda o niečo, čo nikdy nikto nerobil. Nikto nevedel ani ako tam letieť a ako by mala lunárna raketa vyzerať. Stretli sme sa s tisíckami problémov: ako pri vývoji, tak pri vlastných letoch. Viete, ako NASA tápala, keď vôbec vymýšľala scenár cesty na Mesiac? Inak to poučenie bolo aj v rovine "chystať do budúcna programy tak, aby boli dlhodobo udržateľné". Apollo predstavovalo enormné vzopätie ľudskej energie a ekonomiky. Dosiahlo síce ciele, ale dlhodobo bolo neudržateľné. Až sa budeme vracať na Mesiac, myslím, že bude kladený dôraz na to, aby to bolo trvalejšieho rázu.
V roku 1972 sme boli na Mesiaci zatiaľ naposledy, lety teda prišli v rýchlom slede. Ako sa posledná Apollo 17 líšilo od toho prvého na Mesiaci?
Úlohou prvej misie bolo bezpečne pristáť a bezpečne sa vrátiť. Všetko ostatné bola prémia navyše. S každou ďalšou misiou sa získavali skúsenosti a dôvera v techniku, takže posledné Apollo 17 bolo skutočnou vedeckou výpravou, ktoré sa dokonca zúčastnil aj profesionálny geológ. Rovnako tak sa misie Apollo vydávali do čím ďalej komplikovanejšieho terénu. Ale zase išlo o vedecky zaujímavejšie oblasti a prínos neskorších výprav bol s prvými "malými krôčikmi" neporovnateľný.
Hneď tri posádky (Apollo 15, 16 a 17) boli vybavené vozidlom Lunar Rover. S akým vybavením by tam pravdepodobne leteli astronauti dnes?
Rover bol nedocenený technický zázrak svojej doby. Keď sa Neil Armstrong vrátil z Mesiaca a konštruktéri tohto vozidla ho požiadali o konzultáciu, vyhlásil niečo v zmysle: "Mesiac sú samé krátery a balvany. Lunárne vozidlo by muselo mať kolesá s priemerom aspoň dvadsať stôp. Na Mesiaci nikdy nič jazdiť nebude." Práve lunárne vozidlo pritom neskutočne rozšírilo akčný rádius prieskumu. Prvá výprava Apollo "preskúmala" - ak dá sa to tak povedať - plochu o rozmere tenisového ihriska. Poslední potom už "robili vedu" na ploche porovnateľnej s veľkosťou krajského mesta.
Takže dnešní prieskumníci budú mať zase vozidla. Trebárs aj také, v ktorých sa bude dať bývať a stráviť na ceste niekoľko dní. Možno budú mať pre presuny aj nejaké lietajúce moduly. O nich sa mimochodom uvažovalo už v Apolle, ale na vývoj nebol čas, a tak dostal prednosť elektromobil. Zrejme tiež budú mať k dispozícii napoly samostatné a napoly diaľkovo riadené roboty, ktoré im rozšíria obzory a uľahčia rutinné činnosti.
Prvé lety sa uskutočnili v atmosfére studenej vojny, kedy sa jednalo o súboj dvoch veľmocí. Ako vyzerá medzinárodná spolupráca na technológiách dnes?
Dnes je zviazaná rôznymi predpismi a pravidlami. Trúfam si povedať, že oveľa viac než kedysi, keď Sovieti aj Američania nakupovali technológie od konkurenta cez sprostredkovateľov v tretích krajinách. Viete, čo to obnáša papierovanie dnes vyslať do vesmíru ruskou raketou napríklad indonézsku družicu vyrobenú v Európe, ale vybavenú japonskou a americkou elektronikou? Inak je ale spolupráca pozitívna, hoci rivalita zvyšuje tempo. Ale napríklad Američania plánujú do programu obnoveného pilotovaného prieskumu Mesiaca zapojiť medzinárodných partnerov. Bude to organizačne komplikovanejšie, možno dokonca aj drahšie. Lenže je to poistka proti rozmarom politikov: medzinárodný program sa ruší nepomerne horšie, než národný.
Aké materiály vtedy pri zostavovaní modulov a rakiet "frčali"? A aké dnes?
Neexistuje žiadny čarovný materiál. Všeobecne sa dá povedať, že sa používali rovnaké ako v letectve alebo vo vojenských raketách. Pár špeciálnych hmôt sa vyvinulo nanovo: napríklad pre manipuláciu s kryogénnymi pohonnými látkami alebo pre tepelnú izoláciu. Dnes by to asi bolo rovnaké: siahlo by sa po už používaných alebo prinajmenšom existujúcich materiáloch, ktoré by sa len správne vytvarovali a spojili...
Veľký rozdiel je asi v softvérovej výbave lodí. Čo všetko by dnes už robili stroje, zatiaľ čo začiatkom sedemdesiatych rokov to ešte museli robiť ľudia?
Trebárs navigáciu. Astronauti v programe Apollo mali na palube - podobne ako námorníci v stredoveku - sextant. Svoju polohu určovali podľa hviezd a zistenými dátami potom "kŕmili" palubný počítač. Alebo tisíc rutinných činností: vtedy bolo ťažké naprogramovať počítač tak, aby spoľahlivo zapínal a vypínal systémy lode. Spomeňte si na film Apollo 13, kde k explózii kyslíkovej nádrže došlo krátko po tom, čo astronaut Jack Swigert ručne zapol jej premiešavanie, aby bola vo všetkých častiach nádrže rovnaká teplota. Vtedajší počítač by zvládol jednu takú činnosť, ale nie stovky. Dnes by Jack Swigert mohol letieť na Mesiac a ani by nemusel vedieť, že v nádržiach nejakej premiešavače sú.
Aké technológie sa naopak nemenia?
Trebárs raketové motory. Majú lepšie materiály, riadenie práce alebo elektroniku, ale rozdiel vo výkone je v porovnaní s érou Apolla len v rade percent. Alebo tepelný štít, ktorý chráni loď s astronautmi počas pristátia na Zemi. Aj ten by bol možno ľahší. Ale opäť len o pár percent. Alebo kozmická toaleta: lepší vysávač, do ktorého konáte malú či veľkú potrebu. A keď sa pokazí, siahnete po igelitovom vrecúšku...
Je už v možnostiach ľudstva postaviť loď, ktorá by v jednom kuse doletela zo Zeme na Mesiac a späť?
So súčasnými technológiami nie. Na štarte by bola loď obrovská a na konci by musela niesť obrovský tepelný štít, ktorý by ju ochránil - a ktorý by ani neuniesla. Ostatne: prečo vlastne? Logická je cesta, ktorou sa vydal už program Apollo: využiť viac rôznych lodí. Lunárny modul bol také zvláštne plavidlo práve preto, že mohol lietať len pri Mesiaci. Ušetrila sa tak hmotnosť, zjednodušil vývoj. Keď ideme na dovolenku, dopravné lietadlo nám taky nepristáva na predzáhradke - a potom v hoteli. Ideme autom alebo iným prostriedkom na letisko, potom letiskovým autobusom, potom lietadlom, v cieli taxíkom alebo opäť autobusom... Let na Mesiac je na tom podobne: bolo, je a zrejme navždy bude potrebné jednoducho niekoľkokrát prestúpiť. Keď sa zasnívame a pozrieme do budúcnosti: na obežnú dráhu vyjdeme kozmickým výťahom, raketoplán nás prevezie k Mesiacu, tu z orbitálnej stanice zostúpime na povrch v opakovane použiteľnom lunárnom module.
Za každým letom je veľmi náročná logistika a vysoké náklady. Darí sa nám trasu Zem-Mesiac postupne zefektívňovať?
Apollo bolo v tomto ohľade unikátne: cieľom bolo dostať sa na Mesiac. Bodka. Náklady nikto neriešil. Dnes to bude iné. Efektivita môže mať niekoľko podôb. Pozrite sa, ako to napríklad robí Elon Musk: jeho rakety Falcon majú v prvom aj druhom stupni rovnaké motory, využívajú rovnaké pohonné látky. To je obrovské zjednodušenie z hľadiska výroby, testovanie, prípravy na štart. Keď máte v dvoch stupňoch dve rôzne kombinácie pohonných látok, všetko robíte - a platíte - dvakrát. Ďalším krokom k zvýšeniu efektivity je opakované používanie, sériová výroba, zdieľanie zdrojov s rôznymi partnermi...
Aj keby sme prišli s relatívne lacným technickým riešením letov, čo nám vlastne návštevy Mesiaca môžu priniesť?
Zmysel návratu človeka na Mesiac sa dá zhrnúť do jediného slova: ekológia. Ja viem, znie to prežito, ale skúsme sa nad tým naozaj zamyslieť. Cesta na Mesiac nám prinesie nové úsporné technológie, ktoré teraz nemáme. Spoznáme oveľa lepšie procesy, ktorým teraz nerozumieme - napríklad čo sa týka systémov zabezpečenia podmienok života astronautov. Naučíme sa vystačiť s menšími zdrojmi pre dosiahnutie nejakého cieľa. Vyvinieme "kozmické" technológie lepšie využiteľné na Zemi. Medzinárodná vesmírna stanica má v tejto oblasti obmedzené využitie, pretože jej systémy sú dimenzované pre prácu v stave beztiaže. To všetko nám, celému ľudstvu, prinesie úspory v rade biliónov ročne, rovnako tak zlepšenie našich životov a životného prostredia. A to nehovorím o vede alebo o inšpirácii. Apollo inšpirovalo celé generácie vedcov a technikov na celom svete - a to je polstoročie stará história.
Ďalším logickým krokom by asi bol nejaký druh základne priamo na Mesiaci. Prečo sa do toho agentúry zatiaľ nehrnú a čo to obnáša?
Je to neskutočne nákladný a náročný program. Aj tak ide o obrovský rest práve na strane kozmických agentúr. Nedokážu politikom a verejnosti vyvrátiť argument "Ale na Mesiaci sme predsa už boli" a vysvetliť a ukázať, že z cesty na Mesiac ťažíme všetci. Že minuté peniaze neskončia niekde v kráteri na odvrátenej strane Mesiaca, ale že zostávajú na Zemi v podobe pracovných miest, nových technológií, zvýšenia konkurencieschopnosti... Navyše peniaze minieme dnes, ale prínos z nich budeme mať po desiatky rokov.
Akú úlohu by mohol Mesiac a jeho prípadné základne zohrávať pri procese kolonizácie Marsu?
Niekto tvrdí, že veľkú. Niekto, že je to zbytočné zdržanie. Pravda je niekde uprostred. Záleží na tom, pre aký scenár cesty na Mesiac a na Mars sa rozhodneme. Niečo skutočne musíme vyvíjať špeciálne pre Mesiac, ale rovnako tak tu môžeme otestovať mnoho technológií a techník pre misiu na Mars. Je to ako so všetkým v živote. Keď to urobíme šikovne, môžeme oba programy prepojiť a obaja to môže zlacniť aj zjednodušiť. Alebo to môžeme urobiť nie úplne múdro - a obaja sa potom stanú vyhodenou energiou a čiernou dierou na peniaze. Rozhodnutie je len na nás.