Herpes vírus sa v ľuďoch zabýval. Zhruba 70 až 95 percent populácie v sebe nosí zástupcov ôsmich hlavných kmeňov vírusu. Jeho prítomnosti si samozrejme nie sme zvyčajne vedomí a ani nás nijako neobmedzuje, za istý okolností sa však môže začať v tele znova prejavovať a množiť. Napríklad pri veľkom strese, vážnej chorobe, alebo keď sa vydáte do vesmíru, uvádza Technet.cz.
Presne to sa evidentne deje astronautom, u ktorých z nie celkom jasných dôvodov (ponúka sa ich rad) dochádza počas pobytu na obežnej dráhe k významným zmenám vo fungovaní imunitného systému. Do krvi sa im vyplavuje vysoké množstvo stresových hormónov (viac napr. v tejto práci z roku 2001), ktoré potom ovplyvňujú celý rad telesných funkcií vrátane imunity.
Krátkodobo to nie je podľa lekárov žiadny problém, v prípade posádok na ISS, ktoré vo vesmíre trávia približne pol roka, už pozorujú merateľný pokles v celkovej efektivite imunitného systému. K slovu sa tak hlásia rôzni "oportunisti", ktoré inak telo znášajú bez ťažkostí (prehľad napr. v tejto práci z roku 2017).
Dĺžka letu podľa štatistík zrejme hrá úplne zásadnú úlohu v tom, či sa vírus "prebudí" alebo nie. Rôzne kmene vírusu reagujú rôzne, ale vo všetkých prípadoch platí, že čím dlhší let, tým väčšia pravdepodobnosť rozvoja herpes vírusov. Napríklad DNA herpesvírusu Varicella-zoster (tj. vírusu ovčích kiahní) bola objavená vo vzorkách 41 percent účastníkov letov raketoplánu, ale už 65 percent účastníkov misií k ISS. V tele členov posádok sa tiež takmer vždy (v 90 percentách prípadov) aktivuje pôvodca mononukleózy, teda Epstein-Barrov vírus.
Očkovanie pre kozmonautov
Ťažkosti bývajú malé. Tento rok publikovaná práca Bridgett Rooneyovej a kolegov v časopise Frontiers in Microbiology uvádza len šesť prípadov, keď boli prejavy natoľko nepríjemné, aby sa astronauti sťažovali. A aj v týchto prípadoch išlo o svrbivé vyrážky a tak podobne, ktoré nikoho priamo neohrozovali na živote. Komplexnejšie sledovania však ukazujú, že "prebudenie" jedného vírusu obvykle aktivuje aj ďalšie patogény, ktoré niekedy už tak neškodné byť nemusia.
Veľkú časť z nich možno najľahšie odhaliť s pomocou rýchlych testov na prítomnosť vírusovej DNA v telesných tekutinách pacientov. Rooneyová a spol. preto vo svojej práci predstavujú výsledky na vytvorenie jednoduchého, presného, rýchleho a účinného testu, ktorý ich môže včas odhaliť. Mimochodom, testu, ktorý možno samozrejme rovnako dobre používať v pozemských podmienkach, čo by mohol byť ďalší malý prínos kozmického výskumu pre nás pozemšťanov. Už výskum príčin oslabenia funkcie imunitného systému vo vesmíre by tiež mohol (ale nemusí) priniesť poznatky prenositeľné na Zem.
Pozemšťania by koniec koncov mohli "zarobiť" aj na vývoji vakcín. Nedá sa očakávať, že by sa používali k plošnému očkovaniu populácie, ale mohli by pomôcť napríklad tým, ktorí rovnako ako astronauti majú oslabenú funkciu imunitného systému.
Čo kde zabolí?
Otázkou je, či niečo také bude stačiť. V tejto chvíli nie je jasné, aké veľké zdravotné riziko kozmické lety vlastne predstavujú. A to nehovoríme len o vonkajších nebezpečenstvách vplyvu radiácie mimo Zeme. Je stále otvorenou otázkou, či by ľudský imunitný systém naozaj dokázal dobre fungovať pri dlhšom pobyte v prostredí s nižšou gravitáciou, teda napríklad na Mesiaci či Marse. Odborníci dúfajú, že áno. Je to síce kvalifikovaný ale stále neistý odhad.
Nejde pritom iba o spiace vírusy, podobných otázok je celá rada. Agentúra NASA má pripravenú mapu výskumu vplyvu pobytu vo vesmíre na človeka nazvaný "Human Research Roadmap" (HRR). Tá ukazuje ako zodpovedané, tak aj nezodpovedané otázky v tejto oblasti. Druhé výrazne prevažujú; program je plný "známych neznámych".
Nevieme napríklad, ako to vo vesmíre bude s bakteriálnymi infekciami, žlčovými kameňmi, osteoporózou, degeneráciou svalov, rakovinou, psychickými poruchami. A samozrejme napríklad to, či a aký napríklad bude mať radiácia vplyv na intelektuálne schopnosti alebo náš zmysel pre rovnováhu. To všetko sú neznáme, ktoré už niekoho napadli, ale nedokážeme na ne bez nových údajov odpovedať. Okrem toho nepochybne existujú "neznáme neznáme", teda problémy, ktoré nám nenapadli, pretože sme sa nikdy nepozreli ďalej než k Mesiacu.
Šokovalo ma, koľko toho NASA nevie, napísal nedávno v názorovom článku pre časopis The Scientist študent medicíny Mohamed Kashkoush, ktorý s tímom z Pittsburghskej univerzity vyhral možnosť navrhnúť experiment na ISS (týkal sa odolnosti baktérií voči antibiotikám v mikrogravitácii). Text nazvaný "Spomaľ, SpaceX" upozorňuje na to, že z hľadiska medicíny rozhodne nie je pobyt na cudzích planétach "relatívne jednoduchá časť problému", ako povedal šéf SpaceX Elon Musk.
Naozaj zodpovedný výskum problémov spojených s pobytom človek vo vesmíre a zber potrebných údajov by nepochybne trval desaťročia - všetci dobre vieme, ako dlho zaberie medicínsky výskum na Zemi. Samozrejme, ak by sa radikálne zmenila situácia a cena dopravy do vesmíru naozaj klesla o rad či skôr viac radov, mnoho ľudí sa nebezpečenstvom nedá odradiť.
Ambiciózne plány spoločností ako SpaceX (s plánmi kolónie na Marse) či Blue Origin sa spoliehajú vo veľkej miere na to, že nosiče zlacnejú vďaka veľkému a trvalému dopytu. V prípade dopravy nákladu je možné asi nárast dopytu s ďalším zlacňovaním naozaj očakávať. Ťažko však odhadovať, ako k cestám budú (aspoň po tom, čo opadne vlna prvotného nadšenia) pristupovať cestujúci, keď spoločnosti nebudú riešiť otázku spiacich "útočníkov" a ďalších zdravotných rizík.