Čínska sonda Čchang-e 4 dorazila vo štvrtok k Mesiacu. Z kozmodrómu Si-čchang odštartovala pred necelým týždňom. Do vesmíru ju vyniesla raketa Long March 3B. Pri Mesiaci na ňu už čaká satelit, ktorý Čína vypustila tento rok v lete, ten má zabezpečiť komunikáciu so Zemou.
Sonda s vozidlom má začiatkom januára pristáť prvýkrát v histórii letov do vesmíru na odvrátenej strane Mesiaca.
Sonda Čchang-e 4 s robotickým vozítkom má pristáť v blízkosti južného pólu Mesiaca, kde potom má robot začať prieskum. Najväčšiu výzvu pre misiu bude predstavovať rádiová komunikácia. Spojenie so Zemou bude sonda spoza Mesiaca udržiavať cez špeciálny čínsky satelit.
Na palube sondy sú aj semienka rastlín. Číňania chcú zistiť, či je možné pestovať zeleninu v uzavretom prostredí v podmienkach nízkej gravitácie.
LAUNCH! China launches Chang'e-4 mission to the far side of the moon via a Long March 3B rocket.
— Chris B - NSF (@NASASpaceflight) 7. decembra 2018
FEATURE ARTICLE: https://t.co/RgG69vv0J9
- By Rui C. Barbosa (@rmcsbarbosa)
UPDATES:https://t.co/GRVzUIoyye pic.twitter.com/tbuW6IGEPz
Zatiaľ čo ostatné štáty rozpočty na vesmírne programy skôr zoškrtávajú, Čína má v kozme ambiciózne plány. Chystá sa vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu a ďalej bádať na Mesiaci. Po pristátí na jeho odvrátenej strane bude možno už budúci rok zahájená misia, ktorej cieľom bude dopraviť na Zem mesačné horniny. Podľa súčasných plánov má v roku 2030 na Mesiaci pristáť prvý Číňan.
Tretí štát na Mesiaci
Spojené štáty na Mesiac v rokoch 1969 až 1972 vyslali dohromady 12 astronautov. V roku 1976 na Mesiaci pristála sovietska sonda Luna 24 a 14. decembra 2013 pristál na Mesiaci čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik.
Šesťkolesový Nefritový králik (čínsky Jü-tchu), o ktorého názve rozhodlo internetové hlasovanie, bol vybavený okrem sady fotografických prístrojov aj dvoma mechanickými ramenami, s ktorých pomocou mohol vyvŕtavať vzorky lunárnej pôdy. Stroj bol schopný sa pohybovať rýchlosťou 200 metrov za hodinu. Dva dni po pristátí už začal na Zem posielať prvé fotografie. Okrem snímania Mesiaca mal robot pomocou radaru merať mesačnú kôru, skúmať štruktúru povrchu a pátrať po zdrojoch surovín.
V januári 2014 sa však tesne pred začiatkom lunárnej noci pri stroji objavili problémy s mechanickým ovládaním, ktoré vyvolali obavy, že už vozidlo neprecitne a neozve sa. V polovici februára Nefritový králik začal znova vysielať signály, ale nedokázal aktivovať svoje bicykle. Ochromenie vozidla bolo podľa vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené nárazom do kameňa. Stroj v obmedzenom režime fungoval ešte po celý rok 2015 a v auguste 2016 bolo oznámené, že jeho všetky operácie boli ukončené.