Ďalšie robotické vozidlo amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Mars 2020 pristane na červenej planéte v kráteri Jezero. Aj keď by sa mohlo zdať, že je to názov prevzatý priamo z češtiny, nie je tomu tak. Meno dostal kráter podľa jedného mesta v Bosne a Hercegovine, ale je pravda, že je podobné v slovanských jazykoch a naozaj znamená jazero, vysvetľuje server Technet.cz.
Ale vráťme sa k nadchádzajúcej misii. Miesto dosadnutia prístroja (podľa predpokladov začiatkom roka 2021) sa starostlivo vyberalo päť rokov zo 60 zvažovaných lokalít.
"Oblasť pristátia v kráteri Jezero ponúka geologicky bohatý terén s útvarmi starými až 3,6 miliardy rokov, ktoré by mohli potenciálne poskytnúť odpovede na dôležité otázky planetárnej evolúcie a astrobiológie. Získanie vzoriek z tejto unikátnej oblasti spôsobí prevrat v našom pohľade na Mars a na jeho schopnosť ukrývať život," vysvetlil dôvody rozhodnutia šéf vedeckých misií NASA Thomas Zurbuchen.
Konkrétnym miestom má byť deltové ústie (či jeho blízke okolie) pradávnej rieky, ktorá sa kedysi vlievala do zhruba 45 kilometrov širokého a približne 500 metrov hlbokého kráterového jazera. Práve to je podľa expertov príhodná lokalita, kde Mars 2020 môže pátrať po stopách mikrobiálneho života a zároveň pokračovať vo výskume histórie a vývoja červenej planéty.
"Prvou skutočnosťou priťahujúcou pozornosť je, že jazerá na Zemi sú veľmi vhodné pre život a tiež tam je život. Druhou potom je, že delty sú mimoriadne dobré pre uchovanie známok biologického života, akéhokoľvek dôkazu života, ktorý kedysi mohol existovať vo vode tohto jazera alebo na rozhraní vody a sedimentu," objasnil výber miesta vedec Kenneth Farley z Laboratória prúdových pohonov (JPL) NASA, ktorý sa projektu Mars 2020 zúčastňujú.
Pri vývoji Marsu 2020 vedci vychádzajú z veľmi úspešného roveru Curiosity, ktoré na Marse báda od augusta 2012. Nový robotický výskumník bude mať tiež hmotnosť približne okolo jednej tony a bude vybavený jadrovým termoelektrickým generátorom.
Raketový žeriav
Aj Mars 2020 využije pristávací systém so žeriavom vybaveným raketami, ktorý sa po zostupe atmosférou Marsu bude vznášať nad povrchom a vozidlo na neho opatrne spustí. Pôjde však o vyspelejší systém TRN (Terrain Relative Navigation), ktorý bude vyhodnocovať terén pod sebou a navedie žeriav nad miesto mimo nebezpečné útesy, veľké balvany a piesočné pasce, cez ktoré by bolo ťažké prejsť. Tieto tri úskalia sa v delte pri kráteri Jezero nachádzajú.
Aj prístrojové vybavenie budúceho robotického bádateľa na Marse bude pokročilejšie. Podľa skorších informácií NASA bolo vybraných sedem prístrojov. Úplnou novinkou nebude kamerový systém Mastcam-Z so zoomom, ktorý vie robiť aj panoramatické a spektroskopické snímky. Nové však bude ďalšie zariadenia SuperCam, ktoré dokáže vďaka chemickému a mineralogickému rozboru zistiť organické látky v povrchových horninách, zatiaľ čo prístroj Pixla bude na povrchu Marsu pátrať po chemických prvkoch. Zloženie vzoriek pôdy a možný obsah organických látok bude skúmať aj zariadenie Sherl.
Dôležitým aparátom pre budúce ľudské výpravy je MOXIE - má skúšať výrobu kyslíka z atmosféry Marsu, ktorú tvorí oxid uhličitý. Vo výbave bude aj svojho druhu "meteorologická stanica" MEDA, ktorá bude zaznamenávať údaje o prostredí v okolí vozidla, ako sú teplota, vlhkosť, veľkosť a tvar prachových častíc a rýchlosť a smer vetra. Geologické podložie má pomocou radaru prebádať prístroj RIMFAX.
Malý vrtuľník
Nie je zatiaľ isté, či by sa mal v rámci tejto misie dostať na Mars aj malý robotický vrtuľník, ktorý je vyvíjaný už od roku 2013. Je to stroj s trupom s veľkosťou softballovej loptičky s dvojitými protibežnými listami, ktoré sa budú musieť otáčať rýchlosťou 3000 otáčok za minútu.
Prvý vzdušný prieskumník bude mať za cieľ predovšetkým demonštrovať, že na Marse môžu lietať stroje ťažšie ako vzduch, a vytýčiť tak cestu strojom, ktoré budú podrobne skúmať červenú planétu zo vzduchu.
Lacnejšie misie
Náklady projektu sa majú pohybovať okolo 1,9 miliardy dolárov (1,6 miliardy eur). Na prvý pohľad nejde o nič lacné, avšak je to približne o 600 miliónov dolárov menej ako prostriedky vynaložené na misiu Curiosity.
Štartovacie okno pre odlet Marsu 2020 zo Zeme sa otvorí 17. júla 2020 s predpokladaným pristátím na červenej planéte 18. februára 2021.