Misia vesmírnej sondy Dawn, ktorá preskúmala dve najväčšie telesá, planétky Ceres a Vesta, v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, je po jedenástich rokoch vo vesmíre definitívne na konci.
Sonda sa systému DSN (Deep Space Network) proti plánu neozvala už v stredu a "minula" aj štvrtkové komunikačné okno. Odborníci z komunikačného tímu následne analyzovali všetky možné dôvody anomálie a došli spoločne s vedením misie k záveru, že aparát úplne vyčerpal hydrazín na pohon sondy.
Bez neho už Dawn nedokáže nielen udržiavať antény nasmerované k Zemi, ale nie je ani schopná natáčať solárne panely k Slnku, aby sa mohli dobíjať batérie.
Na cestu sa Dawn vydala 27. septembra 2007, a k prvému cieľu, planétke Vesta, dorazila 16. júla 2011. V nasledujúcej dobe okolo nej obiehala. Systematický prieskum sa pretiahol, ďalší priebeh to však neohrozilo.
V roku 2011 vyrazila k ďalšiemu cieľu, k malej planéte Ceres. K nej sa Dawn definitívne vybral 5. septembra 2012 v 6:26 UT (8:26 SELČ). V tej dobe sa nachádzal vo vzdialenosti 17 200 kilometrov od planétky Vesta a vzďaľoval sa jej rýchlosťou 33 m/s. K najväčšiemu telesu pásu asteroidov, trpasličej planéte Ceres dorazila 6. marca 2015.
Dawn bola veľkým vedeckým prelomom, o ktorom pre server Technet.cz podrobne napísal Marcel Grün. Sonda na svojej vedeckej vesmírnej púti zaznamenala niekoľko prvenstiev. Pri Veste sa stala prvým strojom obiehajúcim teleso v oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Potom sa pri Ceres ako prvá usadila na obežnej dráhe okolo nejakej trpasličej planéty. Tým sa zároveň stala prvým aparátom vyrobeným ľuďmi, ktorý obiehal okolo dvoch cieľových telies vo vesmíre.
Sonda svoju úlohu splnila, keď na Zem poslala množstvo snímok a údajov, ktoré vedcom poskytli cenné informácie o vývoji našej slnečnej sústavy. Podľa NASA okrem iného posilnila myšlienku, že na trpasličích planétach mohli byť počas významnej časti ich histórie oceány, a možno ešte sú. Na CERES totiž objavila v nepatrnej hĺbke pod povrchom zamrznutú vodu.
Dawn bude podľa NASA Ceres obletávať ešte minimálne dvadsať rokov. Vedci však s veľkou pravdepodobnosťou predpokladajú, že tam na obežnej dráhe vydrží prinajmenšom päťdesiat rokov.