Výskum z univerzity v britskom Oxforde, ktorý publikovali na serveri Arxiv, sa začína tým, že spochybňuje slávny Fermiho paradox. Ten sa pýta: Kde sú všetci? Prečo sme ešte doteraz nenarazili na inteligentné mimozemské civilizácie, ak sú v galaxii Mliečna cesta stovky miliárd hviezd a vo viditeľnom vesmíre stovky miliárd galaxií? Ide o očividný rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou, že niekde predsa len sú a faktom, že zatiaľ neexistuje akýkoľvek dôkaz o kontakte s nimi.
Fermiho paradox vs Drakova rovnica
Existuje niekoľko riešení Fermiho paradoxu. Jedno naznačuje, že inteligentné civilizácie možno kvôli klimatickej zmene, nadmernému využívaniu zdrojov alebo jadrovým zbraniam vymierajú príliš rýchlo, aby ich mohli začuť iné druhy. Ďalšie riešenie zasa tvrdí, že sú ako predátori na vrchole medzihviezdneho potravinového reťazca a vyhladia druhé civilizácie predtým, ako pre ne môžu predstavovať hrozbu.
Avšak oxfordskí výskumníci Anders Sandberg, Eric Drexler a Toby Ord si myslia, že paradox vôbec nemusí existovať. Svoju prácu zamerali na Drakovu rovnicu z roku 1961, ktorej autorom je americký astrofyzik Frank Drake. Tá teoreticky umožňuje vypočítať približný počet mimozemských civilizácii v našej alebo inej galaxii.
Zoltán Garai z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici zdôrazňuje, že rovnica neposkytuje presný počet vyspelých civilizácií. „Pozostáva zo siedmych premenných. Nie sú to ale fyzikálne veličiny, ktoré by sa dali merať. Sú to skôr faktory, ktoré Drake považoval vtedy za relevantné pri odhadnutí počtu vyspelých civilizácií. Ide napr. o počet hviezd, ktoré majú planetárny systém, podiel tých planét, ktoré sú potenciálne obývateľné a podobne. Aj keď dnes už veda v tomto smere od 60-tych rokov minulého storočia pokročila, tieto faktory sa dajú stále iba odhadnúť,“ vysvetlil pre HNScience.
Stomiliárdnásobný rozdiel
Napríklad asi dve tretiny štúdií, ktoré používajú Drakovu rovnicu, naznačujú, že na každú galaxiu Mliečnej dráhy existuje asi 100 vyspelých mimozemských civilizácií. Ale iné odhady sú veľmi odlišné, predpovedajú od 100 miliónov civilizácií na galaxiu až po iba tri civilizácie na 10 000 galaxií, ide o 100-miliárdnásobný rozdiel. Podľa vedcov z Oxfordu boli konečné výsledky týchto štúdií boli závislé na pesimizme alebo optimizme autorov.
„Určenie neistôt jednotlivých odhadov je problematické. Štúdia vedcov z Oxfordu poskytuje istý spôsob, ako určiť spomínané neistoty,“ uviedol vedecký výskumník Garai. Urobili to zaokrúhľovaním a analyzovaním predošlých štúdií na sedem premenných Drakovej rovnice. Na každú premennú sa pozerali ako na rozsah neistoty a ich konečným cieľom bolo zistiť, či je Fermiho paradox matematicky platnou otázkou, na základe toho, čo dnes už vieme o vesmíre.
Takže podľa ich štúdie priemerná pravdepodobnosť, že sme v Mliečnej ceste sami, dosiahla približne 52 percent a je 38 percentná priemerná šanca, že je to tak aj v celom pozorovateľnom vesmíre. Tento výsledok podľa nich rozplýva Fermiho paradox.
Zelená zóna
K výsledku ale podľa Garaia treba pristupovať s rezervou. „Drakova rovnica počíta iba s určitým počtom faktorov. Na druhej strane stále nevieme, aké ďalšie faktory by sme mali zohľadniť, inými slovami, nevieme, či sme nevynechali nejaký dôležitý voľný parameter, ktorý vstupuje do celého procesu vzniku a vývoja života. Z tohto dôvodu Drakova rovnica nie je jedinou rovnicou takéhoto druhu. Iné rovnice s iným počtom faktorov by dávali iné počty vyspelých civilizácií a inú pravdepodobnosť toho, či sme v galaxii a vo vesmíre sami alebo nie.“
V istotou vieme iba to, že na planetárnych objektoch našej slnečnej sústavy nie sú žiadne vyspelé formy života. „Ak sú nejaké formy života v našom najbližšom kozmickom okolí, tak sú to pravdepodobne iba bakteriálne organizmy. Kandidátom takéhoto miesta môže byť Mars. O prípadných formách života na exoplanétach zatiaľ nevieme nič konkrétne povedať,“ doplnil Garai.
Kým jednoduché organizmy sa podľa odborníka môžu nachádzať aj na pomerne nehostinných exoplanétach, predpokladá sa, že vznik vyšších foriem života je podmienený dlhodobou existenciou tekutej vody na povrchu daného objektu.
„Projekty na hľadanie exoplanét sa preto koncentrujú na tie, ktoré obiehajú svoju materskú hviezdu v tzv. zelenej zóne, kde je najvyššia pravdepodobnosť toho, že táto podmienka bude splnená. Preto sú obzvlášť zaujímavé kamenné planéty veľkosti Zeme, ktoré obiehajú v tejto zóne. Na nich je totiž najvyššia šanca, že tam nejaká vyššia forma života bude,“ uzavrel.
Na mesiaci Saturnu našli najlepšie dôkazy pre život
Medzitým sa zistilo, že Enceladus, mesiac jednej z planét v našej slnečnej sústave, obsahuje "všetky základné požiadavky na život, ako ho poznáme", informuje Telegraph.
Vzorky materiálu z trhlín na ľadovom povrchu Enceladusu odobrala sonda Cassini, krátko predtým, ako zanikla v atmosfére Saturnu. Štúdia medzinárodného tímu výskumníkov našla dôkaz o látkach bohatých na uhlík vytvorených v srdci mesiaca.
"Komplexné organické molekuly nemusia nevyhnutne zabezpečiť obývateľné prostredie, ale na druhej strane sú nevyhnutným predchodcom života," povedal Frank Postberg z univerzity v Heidelbergu, ktorý viedol výskum.