O jadre Mliečnej cesty je známe aj tajomné množstvo vysokoenergetických gamalúčov, ktoré sú známe aj ako galaktické výbežky. Predchádzajúce štúdie naznačujú, že toto množstvo pochádza z temnej hmoty, tajomnej neviditeľnej látky, ktorá nevyžaruje svetlo ani energiu, avšak predpokladá sa, že tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre.
Namiesto toho nové výskumy ukazujú, že gama žiarenie pochádza z tisícov rýchlo sa rotujúcich neutrónových hviezd známych ako milisekundové pulzary, o ktorých sa predpokladá, že majú asi 10 miliárd rokov. Pretože hviezdy sú tak ďaleko, ich emisie sa zrejme zlúčili do signálu, ktorý astronómovia predtým interpretovali ako temnú hmotu. Štúdia vyšla v časopise Nature Astronomy.
"Vzdialenosť od stredu našej galaxie môže byť emisia z mnohých tisícok týchto víriacich, hustých hviezd zlúčená, aby napodobňovala hladko distribuovaný signál, ktorý očakávame od temnej hmoty," povedal Roland Crocker, spoluautor štúdie a výskumník z Austrálskej národnej univerzity.
Hoci tmavá hmota nemôže byť priamo pozorovaná, predpokladá sa, že je tvorená slabo interagujúcimi masívnymi časticami. Tieto častice môžu príležitostne naraziť do seba a vyžarovať svetlo, ktoré je biliónkrát energickejšie ako viditeľné svetlo. Preto si astronómovia predtým mysleli, že gama lúče objavené v centre Mliečnej cesty pochádzajú z temnej hmoty.
S využitím údajov zo špeciálneho vesmírneho teleskopu, ktorý od roku 2008 obieha okolo Zeme, výskumníci zistili, že gama signály Mliečnej cesty odrážajú rozloženie hviezd v strede galaxie. Tieto údaje ďalej podporujú myšlienku, že gama lúče vychádzajú zo starých hviezd, a nie z temnej hmoty.
"Zatiaľ čo stred našej galaxie môže byť bohatý na temnú hmotu, je tiež obsadený starými hviezdami, ktoré tvoria štruktúru nazývanú galaktický výbežok," uviedol Crocker vo vyhlásení.
"Prebiehajúca pozorovateľská a teoretická práca prebieha, aby sme overili alebo vyvrátili hypotézu, že gama žiarenie pochádza z milisekundových pulzarov," dodal.