Na jeseň 2020 slovenské médiá informovali o transformácii v rámci skupiny, ktorá sa dokončila počas leta 2021. Poštová banka prešla do úzadia a hlavnú úlohu prebrala 365.bank. Dá sa po necelom roku povedať, či išlo o správny krok?
Áno, išlo o správny krok a ukazujú nám to aj prvé čísla, ktoré už dnes máme k dispozícii. Od júla minulého roka nám tempo rastu počtu nových klientov vzrástlo o 40 percent. Noví klienti do 365-ky prichádzajú z troch zdrojov. Najrýchlejšie rastúci je digitálny kanál, čo len potvrdzuje našu stratégiu, druhým zdrojom je u nás špecifická migrácia klientov a až na treťom mieste sú pobočky.
Tento trend tak ukazuje, že digitalizácia a byť digitálnym je pre inštitúcie veľmi dôležité. O viac ako 10 percent nám vzrástol aj index spokojnosti klientov, čo je úžasný skok.
Klienti si teda zvykli a túto zmenu prijali pozitívne.
Myslím si, že veľmi pozitívne. Na začiatku sme sa však práve tohto báli, pretože išlo o nevídaný krok, keď na podhubí jednej banky vyrástla druhá banka, ktorá sa stala nosnou. Tento krok sme pripravovali šesť rokov, pričom projekt stále pokračuje. Robili sme množstvo štúdií, z ktorých vyplynulo viacero otázok. Musím však povedať, že od komunikácie cez brand až po zmenu imidžu prijali klienti všetko pozitívne.
Dočkáme sa v rámci transformácie ďalších noviniek?
Celý proces stále pokračuje viacerými krokmi. Začali sme ju ešte v roku 2016 a naplánovali sme si ju na 10 rokov. Išlo však o veľmi hrubý odhad a vyzerá to tak, že hlavné kroky stihneme už o dva roky skôr. Do istej miery nám v tomto pomohla pandémia covidu, v dôsledku ktorej sme mnohé digitálne novinky spustili skôr, pretože nastal správny čas.
Ľudia boli zavretí doma, necestovalo sa, problémy s chorobnosťou mali aj samotné pobočky, a tak sme tieto nové technológie skrátka museli spustiť. Stále nás však čaká veľa práce, najväčší krok, na ktorom pracujeme, je zmena bankového systému.
Pôjde o kompletne nový digitálny core banking v cloude, na ktorom už spolupracujeme so spoločnosťami Backbase, Mambu a so službou Amazon Web Services. Výsledkom tejto fázy bude progresívna, moderná infraštruktúra s rýchlym nasadzovaním inovácií či noviniek. S touto zmenou je spojená aj veľká úspora nákladov.
365.bank spustila inovačný hub. Súvisí to práve so spomínaným prechodom na novú digitálnu infraštruktúru? Prezradíte, o čo v rámci Innohubu ide a aké boli dôvody jeho vzniku?
Áno, ide o záverečnú fázu transformácie našej skupiny. Innohub vznikol ako platforma na tvorbu nových vecí a stane sa technologickým jadrom banky. Banky majú oproti ostatným sektorom jednu z najväčších devíz v tom, že sú stabilné a bezpečné, oproti iným sektorom sú skrátka robustné. Na rozdiel od fintechov a iných startupov. V takom systéme sa však veľmi ťažko robia zmeny.
Banky sú aj preto niekedy hodnotené ako málo pokrokové. Často nás predbiehajú malí draví hráči, telekomunikácie, streamovacie služby či sociálne siete. Vyvíjame preto novú platformu, aby sme firmám z týchto sektorov dokázali v inováciách lepšie konkurovať. Aj na základe toho prejde celá banka do cloudu, výsledkom čoho budú nové moderné technológie, ktoré nám umožnia byť efektívnejšími a bezpečnejšími. Spolu s automatizáciou vieme byť efektívni aj nákladovo.
Poštová banka bola predtým považovaná za banku pre starších. Vlastne aj preto skupina prešla transformáciou. Omladla celá banková skupina?
Omladzovať ju sa nám darí už posledných päť rokov. Priemerný vek klienta v rámci celej skupiny sa znížil asi o 10 rokov a ďalej klesá. Paradoxne, ale logicky, stúpa vek klientov 365.bank. Predtým totiž išlo o čisto digitálnu banku pre mladšiu generáciu, no dnes sú jej klientmi aj ľudia zo strednej generácie. Ak by sme to zjednodušili, priemerný vek nových klientov Poštovej banky je 48 rokov a pri 365.bank je to 33 rokov.
Ako sa so zmenami vyrovnali ostatné spoločnosti v rámci celej skupiny?
Pochopiteľne, transformácia bola veľkou témou aj pre ne. Azda najväčšie výzvy musela zdolať správcovská spoločnosť 365.invest, ktorá pre klientov spravuje podielové fondy vrátane realitného fondu, najväčšieho podielového fondu na Slovensku. Musela naštartovať úplnú digitalizáciu a taktiež priniesla na trh nový fond zameraný na ekológiu a udržateľnosť.
Popritom spustila aj blockchain fond a kryptofond, ktorý by však mal fungovať len ako doplnok k celému portfóliu. Vlani sme tiež predali poisťovni Union Poštovú poisťovňu. Dávalo nám totiž väčší zmysel fokusovať sa na finančné produkty a nie na poisťovníctvo. S Unionom nám však ostalo strategické partnerstvo a pokračujeme v spolupráci. Zmeny sa nedotkli našej nebankovej spoločnosti Ahoj, ktorá pokračuje so svojím brandom aj naďalej.
Slovensko i celú Európu zasiahla vlna zdražovania hypoték. Kým ešte na jeseň 2021 ponúkala 365.bank najnižší možný úrok 0,365 percenta, dnes je to už takmer päť percent. Prečo prišlo k takémuto nárastu?
Výrazne sa zmenili trhové podmienky. V prvom rade je to dlhoočakávaná zmena v menovej politike Európskej centrálnej banky, ktorá avizuje, že obdobie záporných úrokových sadzieb sa končí. Každý očakáva, že tento rok pôjdu sadzby nahor, i keď samotná banka ostáva pri vyjadreniach stále konzervatívna. Už teraz však na to reflektovali všetky komerčné banky, a to z toho dôvodu, že hypotéka je dlhodobý produkt.
Treba totiž brať do úvahy výšku sadzieb, ktoré tu budú o dva, tri či päť rokov, podľa dĺžky fixácie. Za samotnú 365.bank môžem povedať, že sme v rámci ročnej fixácie aktuálne jednotkou na trhu. V rámci trojročnej máme druhú najlepšiu sadzbu na trhu a v rámci päťročnej dosahujeme priemer.
Aký vplyv majú vyššie úroky na vašu konkurencieschopnosť na bankovom trhu?
Pre malé banky je to vždy výzva. Všetky banky chcú byť efektívne, no malé banky musia byť efektívne, pretože robia s menším objemom peňazí, a teda nedokážu ťažiť z úspor z rozsahu. Na druhej strane dokážu veľmi rýchlo a veľmi efektívne reagovať na zmeny trhu či už v oblasti produktov alebo úrokových sadzieb.
To, že budú úroky rásť aj naďalej, je viac-menej isté. No ako rýchlo a dokedy?
Odhadnúť sa to nedá. Dá sa však predpokladať, že Európska centrálna banka začne zdvíhať úroky ešte tento rok a na základe trhového konsenzu analytikov sa hovorí o ich možných úrovniach. Ak by nebolo vojny na Ukrajine, sadzby by vyleteli rýchlejšie vyššie a na takýchto úrovniach by sa udržali dlhšie.
Musíme si však uvedomiť, že po samotnej Ukrajine a Rusku bude práve Európska únia tým najpostihnutejším regiónom sveta, čo si bude vyžadovať obrovské investície do energetiky či obnoviteľných zdrojov, pretože sme v zdrojoch veľmi závislí od Ruska. Tieto investície však z niečoho bude treba financovať, čo bude pri vysokých úrokových sadzbách náročné.
Odzrkadlil sa vývoj na hypotekárnom trhu na objeme poskytnutých hypoték negatívne alebo sa Slováci stále snažia získať hypotéku za čo najnižšie úroky?
Aktuálne dostupné čísla, ale napríklad aj údaje z realitných agentúr a našich nových žiadostí (mimo refinancovania) hovoria o istom spomalení. Najnovšie dáta za apríl ukazujú, že celkový objem úverov na bývanie vzrástol medzimesačne len mierne, a to o 0,7 percenta. Korekciu však už vidieť na novoposkytnutých úveroch.
Tie v apríli v porovnaní s marcom zaznamenali pokles o 10,4 percenta. Už dnes teda vidíme, že trh sa po šoku postupne spamätáva. Veľa ľudí totiž vyčkáva, ako sa vyvinie situácia či už s úrokmi, na pracovnom trhu alebo so samotným hospodárskym rastom. Dnes tento pokles až taký viditeľný nie je, pretože je trh zaplavený množstvom refinancovaných hypoték.
Podiel 365.bank na našom hypotekárnom trhu je na úrovni necelých troch percent a postupne rastie. Máte v pláne tento podiel ďalej zvyšovať alebo pôjde skôr o jeho stabilizáciu?
Naša banková skupina prišla na trh s hypotékami ako posledná, čo považujem za veľký hendikep. Naše hypotekárne portfólio vlastne budujeme len posledné tri roky. Aktuálne reprezentuje tri percentá trhu. Naše nárasty sú však každý rok dvojciferné. Posledný kvartál minulého roka a prvé mesiace tohto roka sme boli dokonca v tejto oblasti v prvej trojke najrýchlejšie rastúcich bánk.
Chceme rásť aj naďalej, treba si však uvedomiť, že hypotéky nie sú pre banky tým najziskovejším produktom. Často sa označujú len ako vstupný produkt do banky, a to na dlhé roky dopredu. Následne sa banka snaží klientom ponúknuť čo najviac produktov a zabezpečiť si tým ich lojalitu.
365.bank aj Poštová banka začali ponúkať štvorročný termínovaný vklad so sadzbou dvoch percent za rok, čo je výrazne viac, ako je priemer podľa údajov Národnej banky Slovenska. Čo si sľubujete od tohto kroku?
Poviem to úplne otvorene – chceme vyprovokovať ľudí k zamysleniu. Dnes je zo 43 miliárd eur, ktoré majú klienti uložené v bankách, zhruba 37 miliárd na bežných účtoch, termínovaných vkladoch a inak viazaných účtoch so sadzbami blízkymi nule. Schopnosť a tendencia klientov investovať tieto prostriedky a zarábať na nich je téma, ktorú sa banky snažia komunikovať už veľmi dlho a v čase vysokej inflácie by si to ľudia mali uvedomiť o to viac.
Ak bude tento rok inflácia na úrovni 10 percent a na účte mali v januári 10-tisíc eur, v decembri tam budú mať v podstate už len deväťtisíc eur. Tieto peniaze by mali preto investovať. Samozrejme, mať ich na termínovanom vklade s vyšším úročením je len jeden z nástrojov, ako úspory zhodnotiť. Týmto krokom teda chceme len vyprovokovať ľudí, aby si uvedomili, že mať peniaze na bežnom účte nie je výhodné.
Napriek tomu ide stále „len“ o dve percentá. Nebolo výhodnejšie o to viac ľudí motivovať do investovania, napríklad do podielových fondov?
Áno, neexistuje však doteraz reálny príklad toho, že by niekto na základe reklamnej kampane zrazu otočil myslenie Slovákov, to bohužiaľ nefunguje. Všetky investičné produkty, ktoré sú k dispozícii, stále mnohým Slovákom chýbajú. Sme preto presvedčení, že treba začať s niečím, čo ľudí naštartuje a začnú sa na túto tému baviť.
Okrem toho našim klientom odporúčame pravidelne investovať prostredníctvom aktívne spravovaných podielových fondov. V tomto smere sme preto priniesli aj novinku – investičné sporenie, ktoré si môžu založiť cez mobilnú aplikáciu a začať tak pravidelne investovať už od 20 eur.
Vráťme sa však k spomínanému termínovanému vkladu. Pre koho je tento produkt určený?
Ide o ľudí naprieč celým spektrom našich klientov. Pri komunikácii si však dávame veľký pozor, aby sme ľuďom neporadili dať všetky voľné prostriedky na termínovaný vklad. Je to nezmysel. Peniaze si treba vždy rozložiť. Časť z nich je dobré mať k dispozícii na bežnom účte, vo forme rezervy je vhodné mať odložený aspoň šesťnásobok mesačných výdavkov a zvyšok peňazí by mal mať človek na dlhodobých termínovaných vkladoch a investovaných.
Rok 2021 bol z hľadiska čísel pre 365.bank úspešný. Zisk po zdanení prekonal hranicu 58 miliónov eur, čo je medziročne takmer o tretinu viac. Čo sa podpísalo pod tento rast najvýraznejšie?
Ide o kombináciu viacerých faktorov ako transformácia v rámci skupiny, nízke úroky a hlad po hypotékach, ale aj zavádzanie nových technológií a inovácií. Z veľkej časti je to taktiež tým, že nám do banky prichádza viac klientov a predávame viac produktov. Vlani mala banka 30-percentný nárast úverov poskytnutých retailovým klientom, rádovo 40-percentný nárast otvorenia nových účtov a o 10 percent nám vzrástli pasíva, teda vklady.
Efekt týchto nárastov bude banka cítiť hlavne v ďalších rokoch. Ďalším dôvodom pozitívnych čísel je spomínaný predaj Poštovej poisťovne, čo bol jednorazový výnos. V neposlednom rade išlo aj o takzvaný postcovidový pohľad na riziko. Veľa bánk si na začiatku pandémie vytvorilo rezervy, pretože nikto nevedel, ako to tu bude vyzerať. Napokon však vírus až taký masívny dosah na ekonomiku a klientov nemal.
V rovnakom trende pokračoval aj prvý kvartál tohto roka, ktorý taktiež priniesol čierne čísla. Konkrétne necelých 14 miliónov eur, pod čo sa podpísala nižšia tvorba opravných položiek. Nie je to v čase rastúcich úrokov riziko? Zvýši sa hrozba nárastu nesplácaných úverov...
Nie, pretože to súviselo s korporátnym portfóliom, nie s retailovým. Naša banka historicky predávala výrazne viac spotrebiteľských úverov ako hypoték, čo sa však vlani otočilo. A práve hypotéky majú výrazne menšie rizikové prirážky. Nesúviselo to teda so zlým vyhodnotením rizika.
Na Slovensku fungujú od začiatku februára okamžité platby. Kedy sa do tohto systému pridá 365. bank? Plánuje tento krok?
Pridať sa do tohto systému určite plánujeme, teraz však nemôžem prezradiť konkrétny termín. Do prvej vlny bánk sme sa nezapojili pre veľké množstvo iných spustených a rozbehnutých projektov. Okamžité platby teda neboli našou najväčšou prioritou. Máme ich však v našej road mape a pracujeme na ich spustení.
Čo sa týka samotného systému, na prvý pohľad možno pre klienta nevyzerá až taký extrémne náročný. Najväčším problémom skutočne nie je ani tak samotná platba, ale procesy, ktoré s ňou súvisia. Musíte kontrolovať každú transakciu v reálnom čase, proti podvodom, praniu špinavých peňazí či ďalším rizikám a toto je tá najmasívnejšia časť. Peniaze totiž z účtu klienta odchádzajú reálne a nenávratne v sekundách.
Ostaňme ešte pri technológiách, pretože aj to bola jedna z oblastí, ktorú hodnotí Britský magazín zameraný na financie The Banker. 365.bank označil za banku roka na Slovenku za minulý rok. Čo to pre vás znamená?
Je to pre nás veľké zadosťučinenie. Prijali sme ho s pokorou a veľmi pozitívne, išlo totiž o ohodnotenie našej práce. Boli sme tým skutočne nadšení. The Banker sa pozrel na viacero faktorov, nielen ekonomických, ale aj soft faktorov. Teda nehľadeli len na hospodárske výsledky, ale aj na to, čo robíme a ako to robíme.
A to je dobré, pretože nie všetky veci, ktoré robíme, sa ukážu vo výsledkoch a v číslach. V celkovom hodnotení zohrala úlohu aj oblasť ESG, spomínaných inovácií, medzi ktorými spomeniem najmä SMARTIE detskú aplikáciu, digitálnu kartu či digitálnu hypotéku, ale aj samotná transformácia, ktorou sme si prešli a ktorá bola unikátna v našom regióne.
Zdá sa, že transformáciu banky zaregistroval aj pracovný trh. V ankete Najatraktívnejší zamestnávateľ Slovenska, ktorú pravidelne organizuje portál profesia.sk, získala 365.bank cenu verejnosti. V kategórii bankovníctvo, financie a poisťovníctvo ste v tomto hlasovaní porazili aj dve najväčšie banky – Slovenskú sporiteľňu a VÚB. Ako sa vám to podarilo?
Aj z tohto ocenenia sa veľmi tešíme. Opäť ide o akési zadosťučinenie, pretože túto cenu „udeľuje“ verejnosť. Nie je to hodnotenie, v ktorom vždy vyhrá najväčší, pretože má najviac klientov, alebo v ktorom by sa hodnotili len čísla. Ľudia totiž neberú do úvahy len hard faktory typu výška zisku, čo je z istého pohľadu fajn, no pre zamestnancov je dôležité aj to, ako sa k nim zamestnávateľ správa. Hodnotia aj dobré meno spoločnosti, kolektív či pracovnú náplň, ale napríklad aj zamestnanecké benefity.