Otázka č.9 Ondrej Dobry den, Ak pracujem ako obchodny zastupca a miesto vykonu prace je zvereny region- vychod slovenska (kraj PO a KE) a miesto vyslania na pracovnu cestu je BB. Kedy mi rano zacina pracovna doba? Ak kazde rano sadam do auta a cestujem k zakaznikom, niekedy aj 2 hod. z domu- Sabinov. Zamestnavatel tvrdi, ze je to cesta do zamestnania a teda prac. Doba zacne az pri prvej navsteve. Dakujem Mária Balušinská Dobrý deň, podľa Zákonníka práce platí, že cesta do zamestnania a späť nie je výkonom práce ani sa nezapočítava do pracovného času. Miesto práce, ktoré máte dohodnuté so zamestnávateľom, sa považuje za "pravidelné pracovisko". Pokiaľ ide napr. o pracovné stretnutie mimo pracoviska, pôjde o pracovnú cestu. Za takú považujeme čas od nástupu na cestu do iného miesta, vrátane výkonu práce do skončenia tejto cesty. Vo Vašom prípade by som odporúčala konkretizovať so zamestnávateľom tzv. pravidelné pracovisko. Čím širšie je vymedzené miesto výkonu práce, tým skôr je potrebné písomne so zamestnancom dohodnúť aj samotné pravidelné pracovisko. Zákonník práce presne demonštruje, čo by sa malo rozumieť miestom výkonu práce a to: obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto. Je možná aj dohoda o viacerých miestach výkonu práce (R 10/1971), jednoducho a presne, aby bolo platným právnym úkonom. U zamestnancov, u ktorých zo zvláštnej povahy povolania vyplýva častá zmena pracoviska, je možné ako toto pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska zamestnanca. V takomto prípade je výkon práce na každom inom mieste pre zamestnanca vždy pracovnou cestou. Aj keď sa uzavrie zmluva s obchodným zástupcom s napr. celorepublikovou pôsobnosťou, má obchodný zástupca nárok na cestovné náhrady, ale za tým účelom je potrebné určiť, jedno tzv. pravidelné pracovisko na účely cestovných náhrad priamo v pracovnej zmluve. Platí však, že ak zamestnanec pri podpise pracovnej zmluvy prejavil súhlas so širokým vymedzením miesta výkonu práce, nemôže následne požadovať zúženie miesta výkonu práce z pohľadu vykonávanej práce. Nedochádza teda ani k naplneniu ustanovenia § 17 Zákonníka práce o neplatnosti právneho úkonu a predmetné určenie miesta výkonu práce je nevyhnutné vnímať ako platne dohodnuté. Podotknem však, že Inšpektorát práce rieši takéto prípady s tým, že ich považuje za obchádzanie zákona, nakoľko zamestnancovi nevznikne nárok na cestovné náhrady a tým pádom by zamestnanec znášal náklady na pracovné cesty namiesto zamestnávateľa. Príliš široko vymedzené miesto výkonu práce by mohlo byť posúdené súdom ako forma obchádzania zákona a súd by mohol zaviazať Vášho zamestnávateľa k úhrade nákladov, ktoré Vám vznikli pri výkone pracovných ciest. Otázka č.8 Peter Dobry den ak mam flexibilnu pracovnu dobu. Napr. 9:00 do 14:00 a pocas tyzdna mam odrobit 40 hodin. Akym sposobom sa mi pocita pracovna dochadzka ak som na sluzobnej ceste? Mozem mat pocas dna ked som uz necestoval do krajiny kde vykonavam pracovnu cinnust na zaklade plnenia pracovnych povinnosti odrobenych viac ako 8 hodin? Zamestnavatel mi v sucasnosti odmieta uznat odrobene hodiny nad ramec 8 hodin a zaevidovat do dochadzky. Mária Balušinská Dobrý deň, Podľa § 88 v záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov zaviesť pružný pracovný čas. Pri uplatnení pružného pracovného času si zamestnanec volí sám začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas možno uplatňovať pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne a aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí. Podľa § 89 sa pružný pracovný čas neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Z ustanovenia zákona o cestovných náhradách vyplýva, že čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca a to aj čas strávený cestovaním, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda, pokiaľ zamestnanec sám nezavinil prerušenie výkonu práce v rámci pracovnej cesty. Za výkon práce na pracovnej ceste v rámci stanoveného pracovného času patrí zamestnancovi mzda. Vo Vašom špecifickom prípade je potrebné zobrať do úvahy aj týždenný povinný pracovný čas: 40 hodín. Ak se na pracovnej ceste reálne výkonom práce a cestovaním za prácou (nie však pobytom na hoteli a pod) odpracovali v daný deň viac hodín, tieto si započítate do celkového týždenného odpracovaného času. Reálne odpracované hodiny v danom týždni (mesiaci - je možnosť kumulovať ) máte presne spočítané, rovnako aj hodiny práce nadčas. Pozor: Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času zamestnanca, keď zamestnanec nevykonáva prácu, sa síce považuje za čas trvania pracovnej cesty a patria mu za tento čas príslušné cestovné náhrady, ale nie mzda za prácu nadčas, lebo zamestnanec nevykonáva prácu. Ak zamestnanec vykonáva na služobnej ceste prácu nad ustanovený pracovný čas a túto prácu môžeme považovať za nariadenú zamestnávateľom alebo vykonávanú so súhlasom zamestnávateľa, t.j. za prácu nadčas, tento čas sa odmeňuje podľa ustanovení Zákonníka práce o mzde za prácu nadčas. Ak sa však zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna a v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Otázka č.7 Otília Náš šéf zavádza rôzne sankcie. Napríklad pokuty za oneskorené príchody do zamestnania, na porady. Je tento postup legálny? Ako sa voči tomu môžem brániť? Mária Balušinská Dobrý deň, zamestnávateľ a zamestnanec si nemôžu dohodnúť v rámci pracovnej zmluvy povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty napr. pre prípadné porušenie povinnosti zamestnanca, na ktorú je táto pokuta viazaná. V prípade, ak by tak učinili, takáto dohoda by bola absolútne neplatná a zamestnávateľ by nebol v žiadnom prípade oprávnený požadovať od zamestnanca zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Táto skutočnosť vyplýva zo samotného Zákonníka práce, ktorý upravuje, že „práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.“ Jednoducho povedané, Zákonník práce nepripúšťa zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok v pracovnej zmluve, pretože ju nepozná. Otázka č.6 Martin Dostal som výhodnú ponuku a chcem ju čo najskôr využiť. Ako mám postupovať, musím dávať výpoveď. Poraďte. Ďakujem. Mária Balušinská Dobrý deň, Skôr ako pred uplynutím výpovednej doby môžete odísť zo zamestnania len ak sa so zamestnávateľom dohodnete na skončení pracovného pomeru k určitému dátumu. Zamestnávateľ však nie je povinný Vašej žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou vyhovieť. Ak chcete nový pracovný pomer uzavriet čím skôr, odporúčam podpísať s terajším zamestnávateľom Dohodu o ukončení pracovného pomeru uzatvorenú podľa ust. § 60 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a v znení neskorších predpisov a naozaj sa ľudsky po dobrom dohodnúť. Ak zamestnávateľ dohodu neprijme, nastane iná situácia - podáte výpoveď v zmysle ZP ( nevzniká Vám nárok na odstupné ako keďd dá Zamestnávateľ za presne stanovených podmienok výpoveď Vám. Môžete dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť podpísaná a doručená zamestnávateľovi (napr. v podateľni alebo priamemu nadriadenému). Na jednom výtlačku výpovede si nechajte vyznačiť dátum prevzatia, je o tom, že ste dali výpoveď a kedy sa tak stalo. Zo ZP: Ak výpoveď dáva zamestnanec, dĺžka výpovednej doby je jeden mesiac, ak jeho pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval menej ako jeden rok. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. Výpovedná doba začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ak zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má nárok na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Na takúto náhradu má zamestnávateľ nárok len v tom prípade, ak sa tak so zamestnancom písomne dohodol v pracovnej zmluve. Účelom tohto ustanovenia je ochrana zamestnávateľa a kompenzácia škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla, ak zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce. V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy zamestnanci počas trvania výpovednej doby nastúpia do nového zamestnania napriek tomu, že ich pôvodný pracovný pomer stále trvá a majú povinnosť plniť všetky povinnosti, t.j. aj chodiť do práce. Otázka č.5 Andrea Robím v protetickej firme v prašnom prostredí a často cestujem na služobky. Som už v treťom mesiaci tehotenstva. Mohli by ste upozorniť, ako má chráni Zákonník práce? Môžem služobné cesty odmietnuť? Mária Balušinská Dobrý deň, Nielen v čase tehotenstva, ale vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. Pozor! To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce / pracovného pomeru alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o obmedzenia v súvislosti s tehotenstvom, tak by bolo možné použiť ustanovenie, podľa ktorého tehotná žena nesmie byť zamestnávaná prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. Zamestnávateľ je rovnako povinný zabezpečovať tehotným ženám také pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom. Pojem tehotná zamestnankyňa: Zákonník práce ju definuje ako zamestnankyňu, je taká, ktorá zamestnávateľa písomne informovala o tehotenstve a predložila o tom lekárske potvrdenie. Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu (§ 162 zákonníka práce), ktorá je pre ňu zakázaná, alebo ktorá ohrozuje jej tehotenstvo podľa lekárskeho posudku, zamestnávateľ je povinný dočasne vykonať úpravu jej pracovných podmienok alebo ju preradiť na inú prácu, než bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Táto práca však musí byť pre zamestnankyňu vhodná aj vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu. Ak by malo dôjsť k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ tak môže urobiť len po dohode so zamestnankyňou. O dôvode a trvaní preradenia je zamestnávateľ povinný vydať písomné oznámenie. Pri výkone náhradnej práce má budúca matka dosahovať rovnaký zárobok. Ak ho má nižší, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve. Ide o vyrovnávaciu dávku z nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu (z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Ak požiada tehotná žena o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Práca nadčas prichádza do úvahu len so súhlasom tehotnej ženy. Moje odporúčanie: pokiaľ nezvládate v období tehotenstva služobné cesty, konzultujte to so svojim gynekológom. Ten Vám po preskúmaní skutočností môže napísať lekársky posudok, na základe ktorého nebudete môcť byť na pracovné cesty vysielaná. Platí že tehotná žena nesmie byť zamestnávaná prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. Ide o individuálny zákaz, týkajúci sa jednej, konkrétnej tehotnej ženy. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. Pracujete ale v prašnom prostredí. Je Vaše pracovné prostredie vyslovene klasifikované ako škodlivé v zmysle Zoznamu prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám a zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy podľa Nariadenia vlády SR č. 272/2004 Z. z. v aktuálnom znení? Ak áno, v závislosti od možností Vášho zamestnávateľa pripadá do úvahy niekoľko riešení situácie - od dočasnej úpravy pracovných podmienok, preradenie na inú prácu až po pracovné voľno s náhradou mzdy. Otázka č.4 Katka Dobrý deň. Môže ma šéfka nútiť ísť na dovolenku? Alebo naopak - kedy ma môže šéfka stiahnuť predčasne z dovolenky, ktorú mám riadne vypísanú a ktorú si riadne čerpám? Aká je za to kompenzácia? Ďakujem. Mária Balušinská Dobrý deň, odpoveď na prvú otázku je ano. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ak sa dovolenka nečerpá v celku, aspoň jedna časť dovolenky musí byť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zákon neobmedzuje zamestnávateľa v tom, akú časť dovolenky môže určiť konkrétnemu zamestnancovi, je však potrebné dbať na vyváženosť záujmov zamestnanca a zamestnávateľa. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný uvádzať dôvod, pre ktorý nariaďuje konkrétnemu zamestnancovi čerpanie dovolenky. Z prevádzkových dôvodov môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, a to najviac na dva týždne. Odpoveď na druhú časť: Vaš zamestnávateľ Vás môže odvolať z dovolenky. Môže Vám zmeniť čerpanie dovolenky alebo Vás odvolať z prebiehajúcej dovolenky. V takomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch, ktoré mu vznikli z toho dôvodu, že zamestnávateľ zmenil zamestnancovi čerpanie dovolenky, resp. že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z už čerpanej dovolenky. Nárok na náhradu škody je obmedzený do výšky nákladov zamestnanca, ktoré musel vynaložiť a ktoré by nevynaložil, ak by nedošlo k rozhodnutiu zamestnávateľa o zmene alebo o odvolaní z dovolenky. Otázka č.3 Cyril Dobrý večer. Mohli by ste mi poradiť? Ako sa nový zákaz práce cez sviatky dotkne práce vodičov na kamiónoch? Obmedzí im to prácu, alebo nie? Ďakujem. Mária Balušinská Dobrý deň prajem, v Zákonníku práce platí všetko tak ako doteraz ( týkajúce sa štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a dní víkendu ). Uvedená novelizácia ZP sa primárne dotýka maloobchodného predaja. Prác, ktoré spadajú do kategórie veľkoobchodu (napríklad zásobovanie medzi podnikateľmi, nájom priestorov v nákupných centrách a i.), by sa tento zákaz nemal dotknúť. Dovolím si však pripomenúť, že na území Slovenska platí obmedzenie jázd kamiónov: vozidiel nad 7,5 tony a vozidiel s vlekom. Obmedzenie platí len počas víkendov, štátnych sviatkov a letných prázdnin v určených časoch. Zákaz platí pre nákladné vozidlá v nižšie uvedenej dobe na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách 1. triedy. V toimto prípade zákazu jázd nepodliehajú vozidlá prepravujúce tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze a zvieratá. Otázka č.2 Ivan Veliký Dobrý deň. Zaujíma ma zmena v práci cez sviatky. Ako to bude po tom, keď sa rozšíri počet sviatkov so zákazom práce, v súvislosti s prácou pumpárov na čerpacích staniciach alebo trebárs v kvetinárstvach? Tieto prevádzky sú potrebné aj cez sviatky, ako sa to tam bude riešiť? Ďakujem za odpoveď. Mária Balušinská Dobrý deň, Príloha č. 1a/ ZP účinná od 01.06.2017: Maloobchodný predaj, pri ktorom možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom 1. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, 2. maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, 3. maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, 4. predaj cestovných lístkov, 5. predaj suvenírov. 6. predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra /nový je bod č. 6 od 01.06.2017. Takže v týchto prevádkych je možné nariadiť zamestnancovi prácu v dňoch ustanovených zákonom, pričom v kvetinárstvach v dobe vymedzenej zákonom (viď vyššie) Otázka č.1 Janka T. Dobrý deň, mohli by ste stručne charakterizovať hlavné zmeny, ktoré nastali v Zákonníku práce od mája? Ďakujem. Mária Balušinská Dobrý deň, znenie novely ZP, ktorá nadobúda účinnosť dňom 01.06.2017 je pomerne jednoznačné: § 94 odst. 5 ZP: V dňoch 1.1., 6.1., vo Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok, 1.5, 8.5, 5.7, 29.8, 1. a 15.9, 1 a 17.11, 24.12 ( po 12.00 hodine ), 25. a 26.12 nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Výnimku tvorí: 1. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, 2. maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, 3. maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, 4. predaj cestovných lístkov, 5. predaj suvenírov. 6. predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra /nový je bod č. 6 od 01.06.2017. Druhou skupinou sú tzv. nevyhnutné práce, napr: naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat a naliehavé práce v poľnohospodárstve (pestovanie, zber a spracovanie surovín). Zákaz predaja počas sviatkov sa má uplatniť iba na predaj tovaru. Ak teda podnikateľ ponúka služby (napr. mobilní operátori, cestovné kancelárie, požičovne, kozmetické salóny a i.), v spomínaných dňoch bude môcť svojim zamestnancom nariadiť alebo si s nimi dohodnúť výkon práce. Tým, že zákaz sa vzťahuje iba na zamestnanecké vzťahy, nebudú ním dotknutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí si predaj tovaru zabezpečujú sami bez využitia zamestnancov. Najčastejšie tak pôjde o malé prevádzkarne vedené živnostníkmi.