Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu netrvá len do veku, pokiaľ nedosiahne plnoletosť, ale poskytovanie výživného je viazané na tú skutočnosť, či dieťa je alebo nie je schopné sa samostatne živiť. Znamená to, že i plnoleté, no študujúce dieťa má zákonný nárok na výživné od rodiča. Na rozdiel od dieťaťa maloletého, v mene ktorého návrh podáva matka, resp. ten z rodičov, ktorý realizuje výchovu a zabezpečuje i výživu dieťaťa, v prípade dospelého dieťaťa, ktoré už má právnu subjektivitu konať samostatne pred súdom, musí takýto návrh podať samo a taktiež sa samo osobne zúčastňovať na súdnom konaní, keďže je jeho účastníkom. Uvedený článok sa týka i rozhodnutia o zvýšení výživného v čase plnoletosti dieťaťa ak bolo už súdom rozhodnuté o výživnom na maloleté dieťa v predchádzajúcom období.
Rozdiel je i v miestnej príslušnosti prvostupňového súdu, nakoľko v konaní o výživnom na maloleté dieťa je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko, zatiaľ čo v konaní o výživné na plnoleté dieťa je miestne príslušným súd, v obvode ktorého má bydlisko odporca, t. j. rodič, od ktorého sa dieťa súdnou cestou výživného domáha. Navrhovateľ takéhoto konania, t. j. plnoleté dieťa požadujúce výživné je však v zmysle zákona o súdnych poplatkoch naďalej oslobodené od platenia súdnych poplatkov v predmetnom konaní.
Okresný súd v právnej veci navrhovateľky proti odporcovi o zvýšenie výživného rozhodol, odporca je povinný platiť na výživu navrhovateľky sumou 1 000 Sk mesačne od 1. 9. 1997 v celkovej výške 23 000 Sk, ktorú sumu mu súd povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 000 Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Týmto sa mení výrok rozhodnutia okresného súdu. Vo zvyšku súd konanie zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom súdneho poplatku za návrh sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia
Čoho sa navrhovateľka domáhala?
-- Návrhom navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výšku vyživovacej povinnosti odporcu naposledy určenú rozsudkom okresného súdu v v sume 450 Sk na sumu 1 500 Sk mesačne z dôvodu podstatnej zmeny jej pomerov vyplývajúcej zo skutočnosti, že sa stala študentkou City University v Trenčíne. V priebehu ďalšieho konania navrhovateľka za prítomnosti odporcu uviedla, že výživné žiada určiť vo výške 1 000 Sk mesačne, čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu. Prítomný odporca na pojednávaní nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu nevyjadril, súd preto vzhľadom na tieto skutočnosti v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. konanie čiastočne zastavil.
Aká bola obrana odporcu?
-- V priebehu konania však odporca s návrhom na zvýšenie výživného na 1 000 Sk mesačne nesúhlasil jednak z dôvodu, že navrhovateľka podľa jeho názoru nie je študentkou riadneho denného vysokoškolského štúdia v školskom zariadení svojím charakterom zodpovedajúcom kritériám zákona o vysokých školách, a jednak z dôvodu, že nie je biologickým otcom navrhovateľky. Uviedol, že podal i podnet na podanie mimoriadneho návrhu na zapretie otcovstva podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine generálnym prokurátorom SR.
Aké dokazovanie vykonal súd?
-- Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi (potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky, písomné potvrdenia City University -- Trenčín o spôsobe a charaktere štúdia, potvrdenia zamestnávateľov matky navrhovateľky a odporcu o výške ich priemerného mesačného zárobku, poštové poukážky týkajúce sa hradenia školného navrhovateľkou, rozsudok okresného súdu).
Skutkový stav bol zistený súdom
Navrhovateľka bola študentkou City University v Trenčíne, pričom z listinných dôkazov súd zistil, že spočiatku od septembra bola študentkou prípravného ročníka zameraného na intenzívnu výučbu anglického jazyka štúdiom prebiehajúcim dennou formou. Následne postúpila do hlavného programu City University, ktorým je denné trojročné bakalárske štúdium zamerané na obchodnú administratívu. Podľa vyjadrenia Ministerstva školstva SR uvedené štúdium bolo zaradené do systému sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie, nakoľko toto štúdium možno považovať za súčasť celoživotného vzdelávania občanov podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Uvedené štúdium navrhovateľka ukončila slávnostným promovaním na bakalára vied v odbore Business Administration. Súd ďalej zistil, že priemerný mesačný príjem odporcu v období štúdia odporkyne predstavoval cca 11 000 Sk netto. Navrhovateľka titulom školného uhradila celkovo sumu 51 000 Sk, túto skutočnosť súd zistil z originálov poštových poukážok za jednotlivé roky štúdia. Matka navrhovateľky v zmysle založených listinných dôkazov (potvrdenia zamestnávateľov o výške priemerného mesačného zárobku) v období štúdia dcéry mala priemerný mesačný príjem cca 7 000 Sk netto, pričom počas troch mesiacov bola evidovaná ako nezamestnaná na bývalom okresnom úrade práce a boli jej vyplatené dávky v nezamestnanosti v sume 14 000 Sk.
Právne ustanovenia, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil
Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 85 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd k odôvodneným potrebám oprávneného ako i k schopnostiam a možnostiam povinného. Podľa § 99 ods. 1 veta prvá zákona o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Podľa § 99 ods. 2 zákona o rodine ak nejde o výživné pre maloleté deti, môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu len na návrh.
Právne úvahy, ktoré viedli súd k rozhodnutiu
Pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, ale vyživovacia povinnosť trvá do doby, než dieťa je schopné samo sa živiť. Rodičia sú zodpovední za všestranný duševný i telesný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva, že sú povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj svojej výživy a životného zamerania v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Preto vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, i keď v určitom odbore by si už mohlo zaistiť zamestnanie a tým úhradu vlastných potrieb, ak jeho schopnosti naznačujú, že by sa mohlo uplatniť významnejším spôsobom, ktorý však vyžaduje ďalšiu odbornú prípravu s tým, že prirodzene záleží i na možnostiach a schopnostiach rodičov.
V zmysle uvedenej úvahy preto vyhodnotil súd návrh navrhovateľky ako študentky denného bakalárskeho štúdia City Univerzity za dôvodný, pričom ustálil, že je i v možnostiach odporcu určenú výšku výživného navrhovateľke poskytovať. Z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplynulo, že naposledy súd o výške výživného odporcu na navrhovateľku v sume 450 Sk mesačne rozhodol v čase, keď navštevovala ZŠ, z čoho je mimo každú pochybnosť, že od času poslednej úpravy výšky výživného sa podstatne zmenili pomery na oboch stranách, t. j. jednak sa zvýšili potreby navrhovateľky a zvýšil sa i príjem odporcu. Medzičasom navrhovateľka zmaturovala a stala sa poslucháčkou štúdia City University v Trenčíne. Za každý trimester štúdia platila navrhovateľka školné. Je nepochybné preto, že naposledy určená suma výživného nie je ani symbolickým plnením si vyživovacej povinnosti otca na dcéru vzhľadom na jej výdavky, napr. spojené s predmetným štúdiom.
Pokiaľ ide o obranu odporcu, v rámci ktorej poukazoval na skutočnosť, že nie je biologickým otcom navrhovateľky a že podal podnet na podanie mimoriadneho návrhu generálneho prokurátora SR na zapretie otcovstva, mal súd za to, že uvádzaná okolnosť neniesla žiaden význam na rozhodnutie vo veci, nakoľko odporca v čase rozhodnom ako rodič navrhovateľky bol povinný prispievať na jej výživu, navyše podnet odporcu bol krajskou prokuratúrou odložený. V podstate jediným dôvodom na zamietnutie návrhu mohla byť procesná obrana odporcu, že City University v Trenčíne nie je akreditovanou školou. Toto presvedčenie odporcu je však v rozpore so stanoviskom zriaďovateľa školy Ministerstva školstva SR, podľa ktorého toto štúdium sa pokladá za sústavnú prípravu na budúce povolanie podľa zákona o vysokých školách. Považuje sa za ňu i jazyková príprava v nultom ročníku na tejto škole i z hľadiska zákona o prídavkoch na deti. Z tohto dôvodu sa na študentov vzťahujú všetky sociálne výhody prislúchajúce študentom na vysokých školách.
Pri posudzovaní odôvodnených potrieb navrhovateľky mal súd na zreteli jej vek, životný štýl, formu a úroveň zvoleného štúdia, výšku školného i sociálnu a kultúrnu rovinu. Schopnosti a povinnosti odporcu súd posudzoval podľa jeho priemerného mesačného zárobku v rozhodnom období. Prihliadol pritom i na príjem matky navrhovateľky, ktorá voči navrhovateľke si plnila vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.
Vzhľadom na skutočnosť, že počas súdneho konania navrhovateľka ukončila predmetné štúdium rozhodol súd len o sume zročného výživného za obdobie od podania návrhu na začatie konania do vydania rozhodnutia, ktoré s poukazom na § 160 ods. 1 O. s. p. povolil súd odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Úspešnej navrhovateľke priznal v plnej miere právo na náhradu trov konania spočívajúcich v cestovnom z miesta bydliska do miesta súdneho konania a späť. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh rozhodol súd v súlade s § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľka bola od platenia poplatkov oslobodená.
Uvedený príklad súdneho rozhodnutia je častým prípadom v súdnych sieňach, kedy zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča svojmu dieťaťu musí súd vyrieknuť svojím rozhodnutím.