Zákony síce stanovujú súdom povinnosť zverejňovať súdne rozhodnutia na internete, bežne sa však stáva, že hľadané rozhodnutie na webe nenájdete. Problém to je dokonca aj pre samotné súdy. Tie nemajú dostatok pracovnej sily na to, aby ich anonymizovali. To je základný predpoklad toho, aby právoplatné rozhodnutie vôbec zverejnené bolo.
Najprv analýza, potom riešenia
Systém a prax zverejňovania a anonymizácie súdnych rozhodnutí sú na jednotlivých súdoch rozdielne. Závisí to od množstva verdiktov a počtu zamestnancov. „Na niektorých súdoch zverejňovanie, skenovanie a anonymizáciu realizuje na to určený zamestnanec a niekde to realizujú asistentky, tajomníčky či vyšší súdni úradníci,“ vysvetľuje predsedníčka Odborového zväzu Justície Ingrid Vrkočová. Podľa nej justiční odborári už dlhšie poukazujú na problémy, ktoré majú zamestnanci súdov pri tejto činnosti.
Rezort spravodlivosti sa však bráni. Najprv chce definovať, či je nevyhnutné, aby súdy rozhodovali o všetkom, o čom rozhodujú dnes. „Aj tieto otázky budú súčasťou budúcoročnej analýzy, ktorú pripravujeme a ktorá nám poskytne odpovede, koľko potrebujeme sudcov, vyšších súdnych úradníkov či iného personálu a na základe toho potom môžeme stabilizovať stavy,“ hovorí hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Zlá prehľadnosť
Ak sú však už rozhodnutia zverejnené, problémom je aj orientácia v nich. „Nie sú systematicky a prehľadne usporiadané tak, aby ich laická alebo odborná verejnosť mohla nájsť podľa právnej oblasti, ktorú rieši, alebo napríklad cez kľúčové slová,“ hovorí pre HN prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková. Tento problém podľa nej nepociťuje len verejnosť, ale aj sudcovia. „Tí nedokážu nájsť súdne rozhodnutia súdov vyššieho stupňa na konkrétnu tému ani cez portál najvyššieho súdu, ústavného súdu alebo cez najnovší portál rezortu spravodlivosti Slov-Lex. Úplne tak zlyháva rýchla a prehľadná orientácia v judikatúre súdov,“ myslí si Javorčíková.
Na štátne systémy sa nespoliehajú ani firemní právnici či advokáti. Mnohí majú radšej zaplatené známe služby, ktoré súdne rozhodnutie poskytnú prostredníctvom aplikácie. „Samozrejme, aj spôsob a možnosti vyhľadávania judikatúry v aplikácii majú svoje nedostatky, no v porovnaní so zdrojmi rezortu spravodlivosti sú jednoznačne lepšie,“ tvrdí advokát Vendelín Benkózki. Advokát hovorí najmä o výhode prepojenia celého systému. „Väzba medzi hľadaným rozhodnutím a právnym predpisom alebo hľadaným rozhodnutím a iným súvisiacim rozhodnutím je v platených službách na vysokej úrovni,“ dopĺňa.
Problém odvolacích súdov
Naši sudcovia majú navyše problém s rozhodnutiami aj do vnútra. Platí, že verdikty prvostupňových súdov sa majú po vyhotovení nahrať do intranetu súdov a do elektronického súdneho spisu v súdnom manažmente. Verejnosti sa zverejňujú až po právoplatnosti. Elektronicky by však už skôr mali byť prístupné pre samotných sudcov. „Odvolacie súdy potom nenájdu na intranete prvostupňové rozhodnutia, ktoré preskúmavajú, a pokiaľ chcú pracovať s ich elektronickou verziou, musia si osobitne vyžadovať tieto rozhodnutia z kancelárií okresných súdov,“ hovorí Javorčíková.
Nové analytické centrum
Vo vyspelých európskych krajinách, napríklad aj v susednom Česku však majú sudcovia k dispozícii takzvané analytické centrum. Jeho úlohou je pre sudcu zabezpečiť rôzne judikáty tak, aby sa sudcovia mohli venovať len rýdzo rozhodovacej činnosti.
Podobné stredisko by chceli vybudovať aj na našom najvyššom súde. Sudca by si tak spis naštudoval, špecifikoval by si problém, ktorý treba vyriešiť, a svoju požiadavku by adresoval priamo analytikom. Tí by sa zameriavali na konkrétny druh judikatúry, akou je napríklad judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, Európskeho súdneho dvora a tiež judikáty samotného najvyššieho súdu, ktoré sa vzťahujú na predmet prejednávanej veci a na konkrétny problém, ktorý sa má v nej vyriešiť. Sudcovia by sa tak mohli náležite venovať len rýdzo rozhodovacej činnosti a rozhodnutie môžu vydať rýchlejšie. Odpadol by im totiž zdĺhavý proces rešeršovania, ktorý dnes vo väčšine prípadov robia sami alebo aj ich asistenti.
„Tento zámer je už v začiatkoch. Momentálne už máme na oddelení troch ľudí, ale ja osobne si tam predstavujem aspoň 15 zamestnancov, ktorí by sa navyše špecializovali podľa druhu agendy,“ uviedla predsedníčka najvyššieho súdu Daniela Švecová.
Pracovnou náplňou tohto oddelenia by malo byť aj zverejňovanie rozhodnutí najvyššieho súdu. Tie by sa mali uverejňovať samostatne na internetovej stránke najvyššieho súdu. V súčasnosti sa totiž nachádzajú aj na webe ministerstva spravodlivosti. V tomto smere by sa však mala zmeniť aj legislatíva. „Plošné zverejňovanie všetkých rozhodnutí, ktorých je len na najvyššom súde niekoľko desiatok tisíc ročne, si vyžaduje kvalitné technické vybavenie výpočtovej techniky a vybudovanie veľkého analytického oddelenia tvrdí predsedníčka Švecová.
Sme nadpriemerní
Transparentnosť justície, ktorej súčasťou je aj zverejňovanie rozhodnutí súdmi, však hodnotí Transparency International pozitívne. „Na Slovensku sme v tomto oproti iným krajinám nadpriemerní, keďže máme pravidlo, že sa zverejňujú takmer všetky súdne verdikty, keď sa stanú právoplatnými,“ hovorí riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Verejnosť má podľa neho navyše ľahký prístup k výberovým konaniam, životopisom účastníkov, ako aj výsledkom. „O sudcoch sa tiež môžete dozvedieť, o čom práve pojednávajú, či koľko prípadov za rok spracovali. Väčšina týchto dát je v používateľsky priateľskej podobe na webe otvorenesudy.sk. Samotné súdy zverejňujú aj ich zmluvy a faktúry,“ dopĺňa Šípoš.
V systéme zverejňovania sú rezervy. Musí byť viac „user friendly“
Od povinného zverejňovania súdnych rozhodnutí uplynie päť rokov. Pilotný projekt v skutočnosti začal oveľa skôr, niekde v roku 2005, 2006, keď sa začali zverejňovať niektoré súdne rozhodnutia. My sme zaviedli povinné zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí až na niekedy výnimky, keď sa rozhodnutia z povahy veci nezverejňujú. Zverejňovanie určite považujem za dobrú vec, pretože vytvára priestor, aby sa na súdnictvo pozeralo aj inak, cez konkrétne výsledky práce súdnictva. Je to bezpochyby prejav transparentnosti a rovnako priestor pre účinnú verejnú kontrolu. Zároveň je to aj nástroj pre sudcov a právnikov, aby sa pozreli, kam sa uberá výklad práva cez súdne rozhodnutia, čiže je to pracovný nástroj pre celú právnu komunitu.
Viac kontroly cez projekty
Áno, vidím v tomto systéme ešte niekoľko rezerv. Riešenie jednej je na našej strane, a tonastaviť vyhľadávanie v rozhodnutiach tak, aby bol systém používateľsky priateľský a lepší, než je teraz. Túto úlohu v priebehu volebného obdobia vyriešime, pretože ju považujeme za dôležitú. Druhá vec sú isté rezervy v profesionálnej obci a možno aj v mimovládnom sektore. Samozrejme, odborníci tento systém používajú, ale akási systematická práca s rozhodnutiami v jednotlivých oblastiach trochu chýba.
Myslím si, že priestor napríklad pre slovenské právnické fakulty pracovať s týmto systémom je omnoho väčší a takéto cielenejšie projekty by som si určite vedela predstaviť. Aj z pohľadu verejnej kontroly alebo tretieho sektora si viem predstaviť iný typ práce so zverejnenými rozhodnutiami.
Zabrániť pochybeniam sudcov
Len podrobná práca so súdnymi rozhodnutiami môže upozorniť na niektoré excesy, na základe ktorých sa dá pýtať, prečo k nim došlo. Napríklad, keď existuje stabilná nespochybniteľná judikatúra a potom príde nie poriadne odôvodnený a úplne iný rozsudok, dá sa s ním ďalej pracovať a zistiť, či to niečo indikuje alebo nie.
Myslím si, že priestor v externom prostredí na prácu s tým, že súdne rozhodnutia sú verejné, je široký a nie je plne využitý, čo vnímam ako istú výzvu do budúcnosti. Spolu s ďalšími krokmi v záujme zvyšovania transparentnosti a otvorenosti justície, ako napríklad zdokonaľovanie transparentnosti výberových konaní alebo hodnotenia sudcov.