Poznáte film Moderná doba s Charliem Chaplinom? Klasik svetovej kinematografie v ňom kritizoval postupnú industrializáciu sveta, kde stroje vytláčajú ľudí z ich práce. Snímka reagovala hlavne na vtedajšiu Veľkú hospodársku krízu a jej vplyv na životy Američanov. Avšak domnienka, že stroje nahradia ľudí, sa dnes ukazuje ako mylná.
Za posledných 20 rokov ešte nepracovalo toľko Slovákov ako dnes. Je to takmer dva a pol milióna ľudí. Samozrejme, vďaka demografii je nás stále viac aj takých, čo prácu hľadáme. Dopyt po práci, po ľudskej práci, však dnes vysoko prevyšuje jej ponuku. Chaplin sa mýlil.
Firmy a závody dnes bojujú o to, kto k sebe naláka nových pracovníkov. Prejavuje sa to aj na ochote za pracovnú silu si priplatiť. Vo Volkswagene ponúkajú nováčikom vyššiu nástupnú platovú tarifu ako v minulosti.
Spoločnosť Lidl sa zvyšovaním miezd a rozširovaním ponuky práce chváli dokonca bilbordovou kampaňou. Či ide o korporáciu, závod, menší podnik alebo rodinnú firmu, všetci hovoria o nedostatku ľudí. Také sú dnešné reálie. Minimálne na západe krajiny.
S ekonomickými analytikmi a zástupcami podnikateľov aj odborov sme sa pozreli na to, ako sa slovenské reálie pretavujú do čísel. Prečo je dnes taký veľký problém zamestnať ľudí?
Odpoveďou by mohla byť štruktúra nezamestnaných, ktorá je podľa zamestnávateľov nevhodná. Takmer stotisíc ľudí bez roboty nemá ukončenú ani základnú školu. Pri veľkej väčšine nezamestnaných tiež vôbec nevieme, čo vlastne vedia robiť. Nekvalifikovaná pracovná sila je problém a firmy sa už začínajú pozerať po pracovníkoch z Rumunska
a Ukrajiny.
***
Kto by namiesto pracovníkov zo zahraničia chcel uprednostniť domácich, je Marcela Tokošová. Nemá však na výber. Už roky vedie výrobné družstvo Kovotvar, ktoré aj vďaka nej namiesto krachu prosperuje. Priamo v hluku výrobných hál vysvetľovala redaktorovi Jánovi Karáskovi problém nájsť ľudí na Slovensku. Prekvapivo, ťažkosti nie sú iba so špecialistami.
„Mne stačí hocijaký operátor, ktorý dokáže prísť do práce každý deň, vie sa postaviť k stroju a pracovať osem hodín päť dní v týždni. Ale taký v regióne asi nie je,“ vraví Tokošová. Na rozšírenie výroby do želateľných obrátok by potrebovali minimálne ďalších sto ľudí, v prevažnej miere nekvalifikovaných. Úrady práce podľa jej slov nezamestnaných
len evidujú.
Zo šesťdesiatich nezamestnaných ktorí majú prísť do Kovotvaru na pohovor, príde asi tretina. Dvadsať ľudí riaditeľke rovno povie, že tam nechcú pracovať a potrebujú len potvrdenie. Z tých mála ľudí, ktorí sa v podniku zamestnajú, ide väčšina po troch dňoch na maródku. A tak Kovotvar cez personálne agentúry zamestnáva Rumunov. „Bola som dotlačená do štádia, v ktorom som sa nikdy nechcela ocitnúť. Zamestnávam príslušníkov iných krajín, kým na našich úradoch práce čakajú nezamestnaní,“ uzatvára svoju skúsenosť.
***
Stalo sa takmer pravidlom, že pri otázke nezamestnanosti na Slovensku skôr či neskôr príde
reč aj na rómsku menšinu. Zvlášť v čase, keď to vyzerá tak, že by percento nezamestnanosti
nemalo už dramaticky klesať. V článku Tomáša Ferenčáka sa dočítate, ako a či vôbec dokáže
trh práce vyťažiť z tejto pracovnej sily. Aj keď, čo sa týka Rómov, neexistujú oficiálne čísla a štatistiky, indície naznačujú, že by nešlo o málo pracovníkov. „Pokiaľ by sa miera zamestnanosti Rómov vyrovnala miere zamestnanosti majority, na trhu by pribudlo takmer 150-tisíc pracujúcich,“ uvádza sa v analýze Trh práce a Rómovia z roku 2014.
Uniesť by sme sa nemali nechať ani skratkou, že pracuje len málo Rómov. Regulárne zamestnaných v produktívnom veku je ich podľa analýzy Svetovej banky okolo 30 percent. No pracujúcich ich je výrazne viac. Ide však o sivú ekonomiku, kam Rómov vytláčajú rôzne znevýhodnenia.