Lekár nesmie brať peniaze za prednostný termín. Inak povedané – nesmie podmieniť svoje vyšetrenie platbou za skorší než štandardný termín. Preto, lebo objednať sa na určitý čas (deň a hodinu) sa považuje za súčasť vyšetrenia. Ministerstvo po nedávnom zakázaní platieb za prednosť vychádzalo z toho, že lekár sám najlepšie vie, ako si zorganizovať pracovný čas. Avšak – mnohí pacienti by uvítali, keby sa poplatky za prednostné vyšetrenie obnovili. Vidieť to na tom, ako husto sa začali využívať spoplatnené portály manažujúce návštevy u lekárov. „Evidujeme, že niektoré ambulancie objednávanie pacientov manažujú prostredníctvom externej firmy,“ zareagovalo ministerstvo zdravotníctva na naše otázky. „Tu však poplatok nevyberá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Poplatok ako taký je legálny, musí však byť dobrovoľný,“ pripomína ministerstvo.
S otázkami o spornosti poplatkov za prednosť sme sa obrátili aj na Katarínu Kafkovú, prezidentku Asociácie na ochranu práv pacientov SR.
Počuli ste, prípadne zaregistrovali ste prípad pacienta, ktorý by sa dostal do sporu, či už s lekárom, alebo s inštitúciou, v spojení s vyžadovaním platby za prednostné objednanie k lekárovi?
Skôr sa na nás obracajú pacienti, že by chceli mať poplatok za prednostné vyšetrenie, samozrejme, v rozumnej a sociálne únosnej výške. Nízky výskyt sťažností na poplatky súvisí možno aj s tým, že pre pacienta je veľmi ťažké posúdiť, či za daný výkon/službu môže od neho lekár poplatok požadovať, alebo má byť a je plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Na to, aby ste to posúdili, by ste potrebovali mať právnické a aj medicínske vzdelanie. Je to dôsledok toho, že dnes nemáme jasne a zrozumiteľne definovaný nárok pacienta, ktorý by presne hovoril, na čo má nárok v rámci bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
Aký máte názor na zákon, ktorý zaviedol pred časom platené prednostné objednávanie, a taktiež na zákon, ktorý potom takéto objednávanie zakázal?
Prednostné objednávanie by malo byť zákonom povolené, pretože ľudia ho chcú. Štát by nemal zakazovať službu v zdravotníctve, ktorú si pýtajú pacienti a sú za ňu ochotní zaplatiť z vlastných peňazí. Samozrejme každý lekár by si mal vyhradiť počas svojho pracovného dňa konkrétny čas, do ktorého bude objednávať prednostne.
Malo by sa to týkať aj výšky poplatku?
Áno, štát by mal stanoviť maximálnu cenu takého poplatku, napríklad naviazanú na životné minimum. Pre sociálne slabších pacientov, dôchodcov, by sa mohli nastaviť ochranné limity na poplatky u lekárov, tak ako sa nastavili aj pri liekoch. Toto riešenie je z pohľadu pacienta omnoho rozumnejšie. Dnes totiž zákaz objednať sa trestá napríklad aj ľudí so zníženou mobilitou, ktorí majú osobného asistenta len na obmedzený počet hodín denne či týždenne. Ale komplikuje život napríklad aj dôchodcom v tom, že ak ich k lekárovi sprevádzajú povedzme ich pracujúce deti, tie si musia zobrať pri dnešnom systéme niekedy aj celý deň voľna.
Ak nejaký človek dnes potrebuje okamžite sa dostať k nejakému lekárovi, aké spôsoby môže využiť, aby eliminoval čakanie?
Toto je veľký problém, preto aj mnohí pri akútnych problémoch neohrozujúcich priamo život využívajú rýchlu pomoc, teda zavolajú sanitku alebo urgentné príjmy v nemocnici. To však spôsobuje náklady v systéme naviac, pretože výjazd sanitky, ktorá nám skráti čakanie, tiež stojí peniaze. Na druhej strane sa takto pacient vyhne čakaniu. No niektoré poisťovne realizujú manažment choroby, pri ktorom sa pacient zapojený do programu dostane k lekárovi včas. Až na to, že problém je v tom, že čakacie lehoty v ambulantnej zdravotnej starostlivosti nie sú zavedené legislatívne. Je nevyhnutné zmeniť celý systém.