Manažéri majú k podnikom, ktoré riadia, väčšinou oveľa bližšie ako ich vlastníci a majú o nich aj podstatne lepšie informácie. "Informačná asymetria", ktorá vzniká medzi vlastníkmi a manažérmi, im navyše dáva príležitosť využiť firmy pre svoj prospech. Na správanie sa manažérov, ktorí sledujú predovšetkým svoje vlastné záujmy, sa vo vyspelých krajinách zaužíval názov oportunistické správanie.
Možnosti riadenia
Manažéri môžu riadiť firmu spôsobom, ktorý zodpovedá ich vlastnému pohodliu a snahe minimalizovať riziko svojho prepustenia: môžu sa napríklad vyhýbať novým prístupom a podnikateľskému riziku napriek tomu, že by zvýšili zisky firiem. Môžu aj znižovať ciele firiem, tolerovať zbytočné náklady a brániť ich kontrole, ustupovať požiadavkám na vyššie mzdy a podobne. Svoju zodpovednosť môžu skrývať za mnohými výbormi alebo kolektívnymi orgánmi.
K prejavom oportunistického správania sa manažérov možno zaradiť aj vytváranie nadmerného množstva podriadených a využívanie manažérskych výhod či "podnikovej spotreby" - zariaďovanie nákladných kancelárií, účasť na drahých konferenciách, vykonávanie zbytočných služobných ciest... V extrémnych prípadoch môže ísť aj o zakrývanie celkových výsledkov hospodárenia (niekedy po dohode s bankami a audítormi) alebo získavanie informácií využívaných mimo rámec firmy.
Niektoré podoby oportunistického správania sa manažérov sú nezákonné, iné len v rozpore so všeobecnými pravidlami správania alebo manažérskou profesionalitou. Ich odhalenie a dokázanie však môže byť vo všetkých prípadoch pre menej informovaných vlastníkov ťažké a nákladné. Dostatočná motivácia na podstúpenie vysokých informačných nákladov nevyhnutných na zistenie, či manažéri konajú zodpovedne, často chýba najmä menším vlastníkom. Výskyt oportunistického správania manažérov môže posilňovať - a jeho postih sťažovať - aj platná legislatíva alebo prevažujúca interpretácia práva a dominujúca "oportunistická" kultúra spoločnosti.
Spôsob riešenia problémov
Výrazné excesy, ktoré vo vzťahu medzi manažérmi a vlastníkmi v poslednom čase vznikajú, vedú v mnohých prípadoch k požiadavkám na zosilnenie regulatórnych zásahov alebo kontroly manažérov zo strany verejných inštitúcií. Tieto opatrenia môžu pomôcť - ak posilnia zákonné povinnosti manažérov - pravidelne a úplne informovať o ich hospodárení. Menej úspešné sú, naopak, vtedy, ak posilňujú negatívny vzťah manažérov voči riziku a inováciám.
Riešením nie je spravidla ani priame riadenie podnikov ich vlastníkmi. S výnimkou mladých firiem s obmedzeným počtom majiteľov, napríklad rodinných podnikov, ktoré umožňujú priamy vlastnícky dohľad a existenciu spoločného názoru na vývoj formy, nedosahujú väčšinou vyššiu výkonnosť. Ak tieto podniky svojím rozsahom aj stupňom zložitosti rastú, prejavujú sa aj v nich problémy nedostatočných znalostí na strane vlastníkov a príležitostí na sledovanie vlastných záujmov na strane manažérov. Kontrola manažérov zo strany vlastníkov firmy nemôže byť ani v tomto prípade dokonalá.
Vyššiu efektivitu pri obmedzovaní problémov spojených s oportunistickým správaním manažérov majú predovšetkým "trhovo konformné" kontrolné nástroje: k tým hlavným, ktoré posilňujú motiváciu manažérov konať v súlade s cieľmi vlastníkov, patrí predovšetkým vhodný spôsob manažérskeho odmeňovania, konkurencie na trhoch, na ktorých sa podniky, ich kapitál a ich manažéri pohybujú, a pôsobenie špecializovaných informačných agentúr, o. i. agentúr pôsobiacich na trhoch manažérov.
Trh a manažérske správanie
Skúsenosti vyspelých krajín ukazujú, že odmeňovanie manažérov prispieva na riešenie problému oportunistického správania sa predovšetkým vtedy, ak je dlhodobé, uskutočňuje sa aspoň čiastočne vo forme firemných akcií, je transparentné a podlieha porovnaniu s inými firmami. Tieto opatrenia vyvolávajú určité náklady, tie sú podstatne nižšie ako náklady spojené so zlým riadením alebo riadením založeným na sledovaní vlastných záujmov manažérov.
Výkonnosť manažérov a ich tímov odrážajú predovšetkým konkurenčné trhy výrobkov a služieb, na ktorých ich podniky pôsobia. Ak nejde o monopolné trhy, alebo ak neexistujú na nich umelé, administratívne bariéry vstupu, potom podniky, manažéri, ktorí konajú oportunistickým spôsobom, strácajú skôr či neskôr na trhu svoj podiel. Vývoj trhového podielu je pre vlastníkov firiem jedným z dôležitým nepriamych signálov toho, že riadenie ich spoločnosti je neefektívne.
Nepriame hodnotenie výkonnosti manažérskych tímov poskytujú aj konkurenčné kapitálové trhy. Umožňujú vlastníkom, ktorí nie sú spokojní s riadením vlastných firiem, vlastníctvo ľahko a relatívne s nízkymi nákladmi opustiť. Orientáciu im uľahčujú v mnohých prípadoch finančné inštitúcie, ktoré výkonnosť firiem hodnotia, a špecializované informačné trhy a periodiká, ktoré poskytujú profesionálne analýzy pre veľkých i menších investorov. Efektívne kapitálové trhy tak znižujú náklady vlastníkov spojené s kontrolou podnikového manažmentu. Vývoj na nich spolu s dostupnými analýzami skôr či neskôr oportunistické správanie manažérov spravidla odhalí.
Vlastníci a legislatíva
Manažéri verejne obchodovaných spoločností sú v dôsledku toho vystavení silnejšej motivácii konať v súlade s cieľmi vlastníkov ako manažéri firiem, s kapitálom ktorých sa tak ľahko obchodovať nedá. Prax vo vyspelých ekonomikách ukazuje, že kapitálová otvorenosť podnikov smeruje k zvyšovaniu ich výkonnosti a podporuje inovácie. Pozíciu vlastníkov vo vzťahu k manažérom, naopak, oslabuje legislatíva brániaca voľnému kapitálovému vstupu a výstupu, obmedzujúca možnosti prevzatia firiem či vstup zahraničných investícií. Oslabujú ju situácie, keď manažéri používajú politickú ochranu pred možným ohrozením svojej pozície.
Záujmy vlastníkov podporuje aj konkurencia manažérov a manažérskych tímov na trhu práce. Kým pôsobí trh efektívne - ak je k dispozícii dostatok relevantných informácií - odmeňuje prostredníctvom povýšenia a vyšších platov tých manažérov, ktorí si získali povesť schopných a poctivých, a bráni "recyklácii" tých, za ktorých hovoria skôr preukázateľné výsledky oportunistického správania sa, ako finančné. Význam transparentných a konkurenčných manažérskych trhov je pritom ešte vyšší v krajinách, kde niektoré nepriame trhové signály úplne alebo vôbec nepôsobia, napríklad preto, že tu nefungujú dostatočne efektívne kapitálové trhy. K pružnosti a transparentnosti manažérskych trhov výrazne prispieva aj pôsobenie špecializovaných informačných trhov a agentúr, napríklad firiem zameriavajúcich sa na priame vyhľadávanie manažérov.