Príklad
Mladý pár si z vlastných, ako aj z požičaných peňazí, zakúpi v Bratislave od realitnej kancelárie byt do vlastníctva. V tomto prípade ide o nehnuteľnosť, a preto sa vlastníctvo nadobúda až právoplatným zápisom vlastníctva kupujúcich do príslušného katastra nehnuteľností. A tak sa aj stalo. Po dvoch rokoch budovania a prerábania bytu pri návrate z večernej prechádzky nájdu na svojich dverách lístoček, ktorého obsahu nechcú a ani nemôžu uveriť. Píše sa tam, že správca konkurznej podstaty úpadcu 1AY, a. s., dospel k záveru, že nadobudli byt v rozpore so zákonom, a preto zaraďuje ich byt do súpisu konkurznej podstaty uvedenej obchodnej spoločnosti. Na základe horúčkovitého pátrania mladomanželia zistia, že pôvodným vlastníkom, ktorý zabezpečoval výstavbu aj ich bytu, bola skutočne spoločnosť 1AY, a. s., a táto spoločnosť byt odpredala realitnej kancelárii, od ktorej si mladomanželia byt kúpili.
Následne im konkurzný súd zasiela uznesenie, v ktorom sa dozvedia, že pokiaľ nepodajú žalobu proti správcovi konkurznej podstaty na tomto súde v lehote 20 dní od doručenia uznesenia, potom nemajú nárok byt užívať a musia sa z neho okamžite vysťahovať -- odvolanie nie je prípustné. Mladý pár preto s pomocou svojich známych okamžite zaslal na konkurzný súd žalobu na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty. Obratom boli súdom vyzvaní na preukázanie výšky ceny bytu, a po oznámení výšky 1 600 000 Sk im bol vyrubený súdny poplatok vo výške 80 000 Sk (5 percent zo zistenej hodnoty veci) s poučením, že pokiaľ tento súdny poplatok nebude v lehote 15 dní zaplatený, konkurzný súd vo veci nebude konať a nastanú následky ako v prípade nepodania žaloby. Mladomanželia si okamžite vybavia pôžičku na sumu požadovaného súdneho poplatku, zaplatia ho a s veľkými obavami čakajú na rozhodnutie súdu.
Môžu nastať dve najpravdepodobnejšie situácie. Tá prvá spočíva v tom, že súd prehrajú, a budú sa musieť nielen vysťahovať z bytu, ale aj zaplatiť náhradu trov konania protistrane -- bežne ide o trovy právneho zastúpenia. Tá druhá situácia je priaznivejšia, lebo spor vyhrajú a dokonca súd im právoplatne prisúdi náhradu trov konania (náhrada súdneho poplatku 80 000 Sk) proti správcovi konkurznej podstaty. Na počudovanie však im správca konkurznej podstaty 80 000 Sk nezaplatí, lebo s odkazom na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o konkurze bude namietať, že si svoju pohľadávku môžu uplatniť v konkurznom konaní ako pohľadávku proti podstate. V každom prípade sa domnievam, že by v našom prípade išlo o relatívne nespravodlivé závery z hľadiska súčasného aj navrhovaného znenia zákona o konkurze.
Rozpor s Ústavou SR
Domnievam sa, že nespravodlivosť týchto záverov podľa mojej mienky už vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý deklaruje, že Slovensko je právnym štátom. Pri tomto ústavnom stave by nikto, ani štát, nemal požadovať od vlastníka, v prospech ktorého svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, aby on bol tým, ktorý musí začať na súde bojovať o svoje spochybňované vlastnícke právo. V tomto prípade vlastnícke právo existuje, lebo štát ho uznal, a následne na seba prevzal záväzok garantovať, že toto vlastnícke právo je nespochybniteľné, pokiaľ sa nepreukáže v súdnom konaní opak. Ten opak však musí preukazovať konkurujúci vlastník, t. j. v našom prípade správca konkurznej podstaty, a nie spochybňovaný vlastník.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Potom je prinajmenej zarážajúce, že vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo deklaruje a zaručuje štát, sa toto právo naraz nezaručuje, ale, naopak, prijíma sa fikcia, že konkurujúci vlastník má byť štátom chránený, t. j. nemá povinnosť podať žalobu a zaplatiť súdne poplatky? Domnievam sa, že z uvedeného mi vyplýva záver, že zákon o konkurze v tomto prípade vytvára ujmu na právach registrovaného vlastníka, čo by však malo byť v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR.
Prijatie fikcie, ktorá je uvedená v ust. § 19 ods. 2 súčasného zákona o konkurze, t. j. že nepodaním vylučovacej žaloby registrovaným vlastníkom jeho vlastníctvo "de facto" zaniká bez adekvátnej právnej podpory -- formulácia predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene, je zvláštnou formou vyvlastnenia, nakoľko pôvodné vlastníctvo zaniká zo zákona z dôvodu pasivity na strane registrovaného vlastníka (a to ešte nevieme, čo bolo prekážkou nepodania žaloby v predpísanej lehote). Ale text uvedený v článku 20 ods. 4 Ústavy SR jednoznačne vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva viaže na preukázanú existenciu verejného záujmu, zákonného oprávnenia a zaplatenia primeranej náhrady. Domnievam sa, že toto konanie o vylučovacích žalobách nespĺňa. Na základe uvedených domnienok vzniká vážne podozrenie, že súčasné znenie ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o konkurze, resp. navrhované znenie § 78 ods. 4, je v rozpore s uvedenými článkami Ústavy SR. Či je však toto konštatovanie pravdivé, o tom možno v budúcnosti rozhodne Ústavný súd SR.