Napriek obľúbenej európskej fráze o úpadkových kvalitách americkej filmovej produkcie za Atlantickým oceánom stále existuje dosť zaujímavých tvorcov, ktorých diela dokážu prekvapiť "inakosťou". Do našej distribúcie sa, žiaľ, podarí preniknúť iba malej časti tejto "nezávislej" produkcie. Najnovším prírastkom na našom trhu je snímka Storytelling režiséra Todda Solondza.
Meno Solondz nie je našim divákom neznáme -- ani nie tak dávno snímka tohto štyridsiatnika s názvom Šťastie získala až kultovú popularitu medzi návštevníkmi filmových klubov. Originálny príbeh tvoria rafinovane sa krížiace mikropríbehy postáv (zosobňovaných takmer výlučne neopozeranými hercami), brilantné dialógy sršia čiernym až absurdným humorom a nečakanými pointami. Scenár by obstál aj ako samostatné literárne dielo. Všetko uvedené sa dá povedať aj o Solondzovom filme Storytelling.
Dve poviedky sú dvoma rôznymi pohľadmi na umenie rozprávania príbehov: prvá karikuje americký vynález na výrobu spisovateľov -- univerzitné kurzy tvorivého písania, a druhá zobrazuje postupný rozklad idylickej zámožnej rodiny. V tej úvodnej sledujeme, ako sa mladí študenti snažia svojho pedagóga nositeľa Pulitzerovej ceny presvedčiť o svojich autorských kvalitách. Že nejde len o tie literárne, čoskoro zistí aj dievča, ktoré sa po konflikte s postihnutým priateľom odhodlá učiteľa zviesť. Zápletka je postavená na obrátení stereotypov: kým dievča si pred návštevou opakuje, že nesmie byť rasistka, vydarený pedagóg ju pri ponižujúcom sexe núti opakovať vulgárnu frázu "nigger, fuck me hard". Na druhej strane cenou za pozitívnu diskrimináciu je čiastočná pochvala pri hodnotení literárne stvárneného zážitku. Tú prednesie učiteľ po tom, ako sa spolužiaci pretekajú vo frázach, ktorými sa to obvykle len tak hemží v literárnych kritikách či recenziách.
Druhá poviedka má ešte šokujúcejší nádych. Amatérsky dokumentarista sa rozhodne zobraziť život maturantov na prototype najstaršieho syna bohatej židovskej rodiny. Pôvodná suchopárna idea čoskoro prerastá do zaujímavej sondy do vzťahov jej jednotlivých členov s okolím. V úlohe otca exceluje John Goodman, veľmi precízne je prepracovaná aj trojica jeho potomkov: od nihilistického najstaršieho syna cez športovca až po mladého intelektuála sadistu týrajúceho rodinnú slúžku. Medzi najvydarenejšie scény patria spoločné večere v dome Livingstonovcov -- iskrivé medzigeneračné dialógy sú napísané v najlepších tradíciách prvých filmov Miloša Formana. Napätie v deji však postupne hustne, až sa film vo filme končí katastrofou pre rodinu (ale happy endom pre autora dokumentu).
Svet Solondzových diel je značne príbuzný svetu, aký zobrazuje, napríklad, film Americká krása (ktorú vo filme ironizuje) alebo, povedzme, humoristickým príbehom Petra Zelenku. Na rozdiel od nich však vyznieva omnoho drsnejšie, o to viac je bližšie k reálnemu životu. Storytelling je čierna komédia so zvládnutým umením rozprávania príbehov, ktorá poteší predovšetkým mizantropov.
StoryEditor