Požiadavky požiarnej bezpečnosti na zatepľovacie systémy
Ak je stavba vyššia ako 22,5 m, je možné v zatepľovacom systéme použiť iba neľahko horľavé materiály?
-- Požiadavky na požiarnu bezpečnosť zatepľovacích systémov upravuje Riešenie požiarnej bezpečnosti zatepľovacích systémov na existujúcich stavbách realizovaných pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 288/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, sa navrhujú podľa STN 73 0802 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Tak, ako upravuje zmena 7 predmetnej normy v čl. 17 použitie plastov ako tepelnej izolácie v konštrukciách dodatočného zateplenia obvodových stien, ktoré tvoria požiarny pás alebo sú v požiarne nebezpečnom priestore, je možné len v kontaktných systémoch dodatočného zatepľovacieho systému najviac do výšky stavby h = 22,5 metra. Výška stavby (h) je definovaná touto normou ako vzdialenosť od podlahy prvého nadzemného podlažia po podlahu posledného úžitkového nadzemného alebo podzemného podlažia požiarneho úseku. Ak má stavba výšku (h) viac ako 22,5 m, je možné v zatepľovacom systéme použiť iba neľahko horľavé materiály. Nie je možné do výšky h = 22,5 m použiť ako tepelnú izoláciu plasty a nad túto výšku použiť iné neľahko horľavé materiály. Ak bol v doterajšej praxi výklad znenia čl. 117 STN 73 0802, že je možná kombinácia materiálov v konštrukciách dodatočného zateplenia obvodových stien, ktoré tvoria požiarny pás alebo sú v požiarne nebezpečnom priestore v stavbe s výškou (h) viac ako 22,5 m takým spôsobom, že do h = 22,5 m sa použije ako tepelná izolácia plast a vo výške h viac ako 22,5 m sa použije ako tepelná izolácia neľahko horľavý materiál, tak to bol výklad nesprávny a odporuje základným zásadám požiarnej bezpečnosti stavieb. V stručnosti možno k tomuto uviesť, že požiarne riziko rastie aj s výškou stavby. Ak chceme vytvoriť podmienky na evakuáciu osôb, zdolávanie požiaru ako aj stabilitu stavby pri požiari musia byť požiadavky požiarnej bezpečnosti na nižších podlažiach najmenej také ak nie vyššie ako vo vyšších podlažiach. Viac informácií nájdete v príručke Praktická príručka technických požiadaviek na výstavbu.
Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní
Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní vstúpil do platnosti 1. 1. 2000. Jeho druhá novela č. 530/2002 Z. z., prijatá v rámci procesu prispôsobovania sa právneho poriadku Slovenskej republiky právu Európskej únie, nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2003. Vzhľadom na niektoré nové podstatné ustanovenia a na jej rozsah sa môže označiť za veľkú novelu: z 94 paragrafov boli 2 zrušené, 54 bolo zmenených a 5 paragrafov je nových; zmenené boli 3 zákony: zákon č.119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní, živnostenský zákon č. 455/1991 Zb. a Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb.
-- Ustanovenia zákona po novom podrobne vymedzujú pojem obstarávateľa, uchádzača aj záujemcu s určením podmienok, ktoré musia spĺňať. Zákon osobitným označením a charakteristikou zmlúv vo verejnom obstarávaní zvýrazňuje ich verejnoprávny charakter a ustanovuje metódy a postupy používané obstarávateľmi pri uzavieraní takýchto zmlúv. Novodefinované sú podmienky, pri ktorých obstarávateľ nie je povinný postupovať podľa tohto zákona. Zákon vypustil pojem výkony a novo ustanovil pojem súťaž návrhov.
Zmenili sa podmienky určujúce použitie metódy verejného obstarania z hľadiska predpokladanej ceny predmetu obstarania. Zákon redefinuje, kedy ktorú metódu možno použiť. Zákon upravil podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a preukazovanie splnenia podmienok pre túto účasť tak, aby boli zrovnoprávnené domáce aj zahraničné osoby, ako aj podmienky vylúčenia zo súťaže či pravidlá vyhodnotenia ponúk (zmeny nastali v hodnotiacich kritériách). V zákone boli upravené postupy aj lehoty predkladania dokladov a ponúk, zmeny sa dotkli aj spôsobu vyhlasovania verejného obstarávania. Zákon určil podmienky skrátenia lehôt zverejnenia oznámení vo Vestníku. Novela zákona vypustila možnosť, aby obstarávateľ v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania uviedol podmienku, ktorej splnenie ho oprávňuje neprijať ani jednu z predložených ponúk. Novou je úprava, že v súťažných podkladoch obstarávateľ pri formulovaní technických požiadaviek použije pri nadlimitných metódach prednostne odkazy na tie technické normy, ktoré sa prevzali z európskych alebo medzinárodných noriem. Zákon oprávnil Úrad pre verejné obstarávanie upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom obsah oznámenia o výsledku verejného obstarávania aj vydať takýto predpis určujúci obsah oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov. Možnosti uplatňovania námietok proti postupu obstarávateľa sú upravené a proti rozhodnutiu Úradu o námietkach nemožno podať opravný prostriedok. Vypustené boli opatrenia podporujúce menej rozvinuté regióny. Zrušené sú dve prílohy zákona o obsahu predbežného oznámenia a obsahu oznámenia o výsledku verejného obstarávania.