Zodpovednosť za škodu
Čitateľ uvádza, že po dopravnej nehode, zapríčinenej výlučne jej druhým účastníkom, mu poisťovňa vyplatila len časť sumy, ktorú vynaložil v servise na opravu motorového vozidla. Pýta sa, či má zákonný nárok na vyplatenie rozdielu proti účastníkovi dopravnej nehody, ktorý túto spôsobil.
-- Na posúdenie zodpovednosti toho-ktorého účastníka nehody slúži ako podklad Oznámenie o dopravnej nehode vydané príslušným oddelením Policajného zboru SR (PZ). Ak v tomto oznámení je skutočne uvedené, že nehodu zapríčinil ten-ktorý jej účastník, treba postupovať v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba vykonávajúca dopravu, ako aj iný prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou prevahou tejto prevádzky, ako aj podľa § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyrovnanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Práve z týchto ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že je dôležité práve stanovenie zodpovedného subjektu za vznik dopravnej nehody v oznámení PZ. Znamená to, že ak čitateľovi druhý účastník dopravnej nehody spôsobil výlučne svojím zavinením škodu na dopravnom prostriedku, zodpovedá za ňu a je teda povinný ju (i čitateľovi) nahradiť. Je prirodzené, že z dôvodu existencie zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla plnenie za škodcu poskytuje poisťovňa v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, pričom táto podľa zmluvných podmienok a podľa všeobecných poistných podmienok tvoriacich súčasť poistnej zmluvy vypláca len časť finančných prostriedkov vynaložených na opravu vozidla z dôvodu amortizácie opravovaného vozidla. S poukazom na ust. § 427 Občianskeho zákonníka má potom poškodený z dopravnej nehody rozhodne nárok voči škodcovi na uhradenie zostatku vzniknutej škody, ak však preukáže jej dôvodnosť. Znamená to, že v prípadnom súdnom konaní by sa súd taktiež zaoberal otázkou amortizácie vozidla, zaoberal by sa skutočnosťou, či oprava vozidla bola vykonaná len v potrebnom rozsahu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, t. j. zaoberal by sa tou okolnosťou, či financie vynaložené poškodeným boli nevyhnutné na uvedenie automobilu do pôvodného stavu, t. j. ak vozidlo nebolo nové, do stavu v čase dopravnej nehody. Preto rozhodne by čitateľ nemal nárok na plnú úhradu prípadných nových súčiastok. V súdnom konaní by záležitosť bola pravdepodobne podrobená dokazovaniu. Ak čitateľ v otázke uvádza, že sa mu neoplatí obracať sa so záležitosťou na súd je to na jeho uvážení, či vyzve škodcu na mimosúdne riešenie sporu, alebo za podanú žalobu zaplatí súdny poplatok vo výške 5 % z uplatňovanej sumy, ktorý v prípade úspechu mu bude poškodený povinný nahradiť.
Prechod cez susedný pozemok
Čitateľ žiada poskytnúť informáciu o možnosti prikázania vlastníkom okolitých pozemkov umožniť ostatným prístup na svoj pozemok cez pozemky susediace.
-- Ide o úpravu práv zodpovedajúcich vecným bremenám upravených Občianskym zákonníkom. Z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu či prejazdu cez susedný pozemok na pozemok vo svojom vlastníctve, je v zásade možné zriadiť len zmluvne. Znamená to, že na zriadení takéhoto vecného bremena a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môžu vlastníci dotknutých pozemkov len a len dohodnúť, a to či už za odplatu alebo bez odplaty a takéto vecné bremeno sa potom ako ťarcha zapíše do listu vlastníctva. Ak však vlastník pozemku, ktorý sa má vecným bremenom zaťažiť, s týmto nesúhlasí, niet možnosti pre druhého účastníka takéhoto vzťahu domôcť sa určenia povinnosti strpieť právo prechodu na súde. Súd totiž svojím rozhodnutím zriaďuje vecné bremeno výlučne len v dvoch prípadoch. Ide o prípady, keď ruší a vyrovnáva podielové spoluvlastníctvo rozdelením veci, alebo keď upravuje vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku. Inak súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani vtedy, ak by z okolnosti prípadu vyplývalo ako jediné a nevyhnutné východisko. Ďalšou možnosťou, ako možno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu je jeho vydržaním. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebné, aby počas 10 rokov občan nepretržite a nerušene právo zodpovedajúce vecnému bremenu požíval, a to dobromyseľne, t. j. musí sa dôvodne domnievať, že mu takéto právo i po právnej stránke prináleží. Znamená to, že vydržať nemôže občan právo zodpovedajúce vecnému bremenu pri vedomí, že mu prechod cez cudzí pozemok sused len z dobrej vôle toleruje, vydržať ho môže len vtedy, ak si jeho vznik odvodzuje od nejakej konkrétnej právnej skutočnosti. V praxi ako prípad takéhoto vydržania môže byť, že požívateľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa právom domnieva, že v minulosti takáto dohoda zriadená bola napríklad s právnymi predchodcami. Za situácie, že má vedomosť o tom, že sused právo prechodu len toleruje, zákonný nárok na právo prechodu mu nevzniká a ak si sused tolerovanie rozmyslí, niet právne účinného prostriedku na dosiahnutie práva prechodu.
Bezdôvodné obohatenie
Čitateľka uvádza úspešnosť v súdnom konaní o určenie vlastníctva k domu doposiaľ vo vlastníctve a v správe štátnej organizácie, ktorá dom od r. 1992 prenajímala za nájomné vo výške 20 000 Sk mesačne a má záujem vedieť, či má nárok na vyplatenie inkasovaného nájomného vo výške 2 000 000 Sk titulom vydania neoprávneného majetkového prospechu (dnes bezdôvodného obohatenia), prípadne titulom náhrady škody.
-- Čitateľ má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré štátna organizácia získala bez právneho dôvodu na úkor čitateľa, keďže on je vlastníkom danej nehnuteľnosti, organizácia teda nemala právny dôvod na inkasovanie nájomného, keďže s užívateľmi domu nemohla ako nevlastník uzavrieť nájomný vzťah. Obohatila sa na úkor navrhovateľa, keďže tento je vlastníkom nehnuteľnosti a takýto nájomný vzťah mohol uzavrieť, a to vo výške mesačne inkasovanej sumy. Otázka však je, odkedy došlo k bezdôvodnému obohateniu v štátnej organizácii na úkor navrhovateľa. Čitateľ nerozvádza podrobne vo svojej otázke, podľa akého reštitučného zákona vyhral spor o určenie vlastníctva, t. j. nedá sa ustáliť, či došlo k určeniu vlastníctva s konštitutívnym účinkom, čo znamená, že by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od právoplatnosti rozsudku o určení vlastníctva, alebo súd len deklaroval jeho stále existujúce vlastníctvo i počas celého obdobia, kedy bolo v rámci evidencie nehnuteľnosti vlastníctvo vedené na spomínanú štátnu organizáciu, kedy by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za celé obdobia spravovania štátnou organizáciou. Táto časová súvislosť, t. j. vymedzenie, či čitateľ nikdy neprestal byť vlastníkom nehnuteľnosti, resp. či takéto stále existujúce vlastníctvo nemožno konštatovať, bude vyplývať možno zo samotného výroku rozsudku, prípadne minimálne z jeho odôvodnenia.