Aj nástenka je dôvodom na súd

 
Do akej miery sa má radový občan, ktorý nič nestavia, zapodievať cudzímstavebným konaním, určuje zákon. Jeho účastníkmi sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám. Súčasťou stavebného konania je však aj vlastník susediaceho pozemku či stavby, ktorého práva môže stavebné povolenie priamo ovplyvniť. Zákon pod pojem susednej stavby ráta aj takú, ktorá síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ktorého sa stavebné konanie týka, no jej užívanie môže byť dotknuté. V praxi ide napríklad o situácie, keď sa domy nachádzajú na druhej strane ulice, pričom nová stavba ich môže svojou výškou zatieňovať.

Úrad oznamuje
Na základe žiadosti o stavebného povolenia úrad oznámi začatie konania všetkým účastníkom. Zároveň nariadi ústne pojednávanie, ktoré je často spojené so zisťovaním stavebného úradu priamo na mieste výstavby. Samotní účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr práve pri ústnom pojednávaní. Úrad im musí oznámiť začaMartin Ducártie stavebného konania najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením miestneho zisťovania alebo ústneho pojednávania. Ak je situácia dostatočne jasná z územnoplánovacej alebo stavebnej dokumentácie, môže úrad od miestneho zisťovania, ale aj ústneho pojednávania upustiť. Na to je však povinný upozorniť účastníkov konania. „Pokiaľ od ústneho pojednávania upustí, určí, dokedy môžu účastníci uplatniť námietky,“ hovorí advokátka Barbora Lániková. Potom je už na nich, či sa oboznámia s dokumentáciou a podkladmi, či sa vyjadria alebo budú navrhovať nové dôkazy.

Doručovanie v konaní
To, aké pravidlá platia pre doručovanie v stavebnom konaní, upravuje podľa advokátky správny poriadok. „Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok,“ vysvetľuje Lániková. Špecifickým spôsobom je však doručovanie verejnou vyhláškou. Oznamovanie prostredníctvom nástenky, či už fyzickej alebo elektronickej, používa správny orgán vtedy, keď mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známe. Stavebný zákon, ktorý je vo vzťahu k správnemu poriadku osobitným zákonom ustanovuje pre použitie verejnej vyhlášky ďalšie výnimky. „Ide o situácie týkajúce sa najmä ciest, diaľnic, ropovodov, letísk alebo rozsiahlych stavieb či stavieb s veľkým počtom účastníkov konania. Úrad je povinný upovedomiť účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej päťnásť dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania,“ objasňuje Lániková.

Čo je veľký počet?
Problémovým pre použitie verejnej vyhlášky sa však javí stanovenie veľkého počtu účastníkov konania. „Od akého množstva je možné považovať počet účastníkov konania za veľký, nie je v zákone upravené,“ tvrdí advokátka. K problematike počtu účastníkov stavebného konania sa už vyjadrovali aj súdy. Napríklad Najvyšší správny súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí spomína, že minimálny počet účastníkov na použitie verejnej vyhlášky nie je určený a preto jej použitie ostáva na úvahe stavebného orgánu. Táto však, samozrejme, nesmie byť svojvoľná a nepodložená. K tomu sa pridal aj náš ústavný súd, ktorý judikoval, že stavebný úrad sa musí počtom účastníkov konania aj reálne zaoberať. O veľkom počte účastníkov sa nesmie len domnievať, musí ich aj reálne identifikovať, aby mohol rozhodnúť, či ich je v skutočnosti mnoho. Účastníctvo v stavebnom konaní podľa názoru ústavného súdu preto nemá iba imaginárny význam. „Pojem účastník konania nie je iba akási bianko veličina bez konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní je spätý celý rad práv a povinností,“ píše sa v náleze z roku 2012.

Ako sa brániť
Platí, že každý má právo domáhať sa účastníctva v stavebnom konaní. To znamená, že má taktiež právo na to, aby mu bolo doručené rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom tohto konania. Ak teda fyzická alebo právnická osoba zistí, že bola postupom alebo samotným rozhodnutím stavebného úradu ukrátená na svojich právach, môže sa obrátiť so žalobou na súd. Ten je oprávnený preskúmať zákonnosti konania úradu. „Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Treba si dať pozor na lehotu, keďže jej meškanie nemožno odpustiť,“ upozorňuje Lániková.