„Ak chcete pochopiť geológiu, študujte zemetrasenia. Ak chcete pochopiť ekonómiu, študujte veľkú depresiu.“ Ben Bernanke v roku 2006, keď nastupoval do čela americkej centrálnej banky, zrejme ani netušil, ako veľmi sa mu v praxi podarí zúročiť jeho životné motto a záujem o veľkú depresiu. V roku 2008 po páde Lehman Brothers a spustení finančnej krízy boli jeho vedomosti o „temnej ére“ z rokov 1929 –1933 pre Spojené štáty na nezaplatenie. „Centrálne banky vyspelých krajín, hlavne Fed a ECB, boli veľmi rozhodné v prípade predchádzania veľkej depresie,“ povedal v nedávnom rozhovore pre HN o období, kedy Bernanke riadil Fed, bývalý guvernér Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Podľa Tricheta práve spomínané centrálne banky uchránili vyspelý svet pred pádom do priepasti ekonomickej depresie.
Podľa kritikov však mal Bernanke konať skôr. „Ako šéf Fedu prehliadol príchod krízy. Po jej vypuknutí však urobil dôležité kroky, ktorými sa mu podarilo odvrátiť kolaps bankového systému, stabilizovať finančné trhy a prispieť k obnove rastu ekonomiky,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Zásadným krokom na odvrátenie najhoršieho bolo spustenie takzvaných neštandardných opatrení, ktorým sa ľudovo hovorí tlačenie peňazí. V praxi to znamená, že Fed dodnes nakupuje cenné papiere od finančných spoločností a platí za ne novými peniazmi, ktoré jednoducho „vyrobí“ v počítačoch.
Takto Fed počas krízy nalial do finančného systému viac ako dva bilióny amerických dolárov. To sa stretlo s rozporuplnými reakciami. „Je to otázkou diskusií, či takého kroky boli adekvátne a či nemal nechať priestor pre voľnejší priebeh vývoja. Odstránilo by sa tým z trhu mnoho neefektívností a nepodporoval by sa morálny hazard,“ myslí si Pánis. Cenou by však bol výrazne väčší ekonomický otras tesne po vypuknutí krízy. Čas podľa Pánisa ukáže, či mnohé kontroverzné kroky ako extrémne uvoľnená menová politika s kvantitatívnym uvoľňovaním nebudú mať v budúcnosti neočakávané negatívny dosahy. Podľa analytika Českej sporiteľne Ľuboša Mokráša však Bernanke zaostával za svojím predchodcom Alanom Greenspanom v schopnosti ovplyvňovať trhy. „Nebol taký charizmatický ako Greenspan, nedokázal tak silne svojimi vyjadreniami ovplyvňovať trhy a niekedy na ne pôsobil skôr nerozhodne,“ uzatvára s tým, že v jeho prejavoch boli cítiť hlboké akademické korene.