"Ak máte napríklad malú vaňu a deti, je bezpečnejšie použiť napúšťanie prepadom než nástennou batériou, deti mávajú tendenciu padať alebo strkať hlavu presne tam, kam nemajú," upozorňuje Martin Řeřábek zo spoločnosti Kreiner. Napúšťanie vane prepadom sifónu je taktiež oproti klasickému tichšie.
V konečnom dôsledku všetko so všetkým súvisí. Napríklad do vane s centrálnym odpadom, ktorú budú využívať dve osoby, sa nástenná batéria inštaluje do stredu nad vaňou. V prípade vane s odpadom na strane pri nohách sa batérie väčšinou umiestňujú na stranu odpadu. Dôležité je aj to, aby voda prúdila smerom dovnútra vane a nie na okraj.
Jaroslav Řehůřek, technický a marketingový riaditeľ spoločnosti Kaldewei pre ČR a SR, hovorí: "Ak je vaňa tvarovaná, napríklad má opierky na ruky, je potrebné myslieť aj na šírku a polohu opierok, aby na ne nenarážal prúd vody. Asymetrické a rohové vane majú šírku okraja rôznu a umožňujú umiestnenie batérie iba na určitých miestach." Seriózni výrobcovia váň však dávajú odporúčania, kam batériu umiestniť.
Aj dno má svoje pravidlá
V poslednej dobe sa čoraz častejšie objavuje napúšťanie vane prepadom sifónu. Možno ho však využiť iba pre vaňovú batériu, ktorá vystupuje do priestoru nad vaňou minimálne. Ide o modernú a praktickú možnosť, nakoľko batéria "neprekáža" nad vaňou. "Na druhej strane je montáž technicky zložitejšia," upozorňuje Petr Očenášek, produktový manažér firmy Laufen CZ. Táto elegantná podoba ponúka aj väčšie bezpečie najmä pre deti, avšak predstavuje drahší variant než klasická nástenná batéria.
Ak bude vaňa používaná aj na sprchovanie, vaňa by mala mať na mieste, kde bude sprcha, rovné dno. Vhodné je tiež zvoliť aj protišmykovú úpravu kvôli bezpečnosti. Dôležité je najmä umiestnenie dna, sifón aj dno by mali byť čo najnižšie. "Sifón musí byť umiestnený tak, aby odpadová voda dobre odtekala," vysvetľuje Petr Očenášek.
Rozdiel medzi výškou podlahy a dnom vane tak býva okolo 13 cm. Starší ľudia sa s tým však môžu zle vyrovnávať. Pri vstupe alebo výstupe do vane môže dôjsť k úrazu. Aj z toho dôvodu odporúčajú lekári starším ľuďom radšej sprchy. Bez ohľadu na vek by však pri vani nemala chýbať rukoväť. Mala by byť umiestnená kolmo alebo vodorovne, nikdy však nie šikmo.
Akrylát, smalt alebo liatina?
Výber materiálu záleží na podmienkach užívateľa vane. Najčastejšie sa používa akrylát, smaltovaná oceľ a liatina. Na trhu možno nájsť aj vane z dreva, kameňa či skla. Kým akrylát je teplejší na dotyk, smalt je výrazne odolnejší proti poškriabaniu. Akrylátový povrch je pomerne mäkký a náchylný k poškriabaniu. V malých ryhách sa tak môžu usadzovať baktérie. Ak vám však do smaltovanej vane spadne napríklad sklenený flakón, hrozí odlúpenie smaltu. Akrylát je v tomto smere „tvarovateľný“.
"Najkvalitnejším materiálom je podľa môjho názoru liatina, ktorá vyniká veľmi silným smaltom, stabilnou konštrukciou a schopnosťou akumulovať teplo. Výrobky z nej sú však obmedzené tvarovo a hmotnostne. Vaňa s rozmermi 170 × 70 cm máva hmotnosť okolo 130 kilogramov. Pridajte k tomu hmotnosť vody a užívateľa, a môže vzniknúť problém. Do takto veľkej vane sa zmestí 150 litrov vody," varuje Peter Očenášek.
Aj preto volia zákazníci radšej smaltované oceľové vane. Smalt je vysoko hygienický a tiež odolný voči kyselinám. Pre milovníkov dlhých kúpeľov vo vani má však liatinová vaňa obrovské kúzlo: po napustení teplej vody sa totiž liatina ohreje a v porovnaní s ostatnými materiálmi potom počas kúpeľa udržuje vodu dlhšie teplú. Samozrejme, relax vo vani aj niečo stojí, najmä v porovnaní so sprchou. Pri štandardnej vani s dĺžkou 160 až 170 cm a hĺbkou 40 až 43 cm sa spotreba pohybuje medzi 95 až 150 litrami.
Zdroj: Idnes.cz