Uvedený príklad súdneho rozhodnutia rieši možno často sa vyskytujúci problém bývalých manželov, ktorí po rozvode manželstva naďalej spoločne užívajú spoločný byt pridelený počas manželstva, no s charakterom služobného bytu, prípadne ho užíva výlučne bývalá manželka i s maloletými deťmi, ale právny nárok na nájomný vzťah k predmetnému bytu nemá.
Okresný súd v právnej veci navrhovateľky proti odporcovi za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu o zrušenie spoločného nájmu bytu rozhodol takto: súd návrh zamieta. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu odporcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia
Čoho sa domáhala navrhovateľka?
-- Návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil účastníkom právo spoločného nájmu 4-izbového bytu s tým, že za výlučnú nájomníčku určí navrhovateľku a odporcovi uloží povinnosť predmetný byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady. V návrhu poukázala na skutočnosť, že predmetný byt bol ako byt podnikový pridelený účastníkom za trvania ich manželstva a v súčasnosti je v súlade s § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spoločnom nájme oboch účastníkov, keďže byty s charakterom bytu podnikového zanikli. Povinnosť odporcu vypratať byt bez bytovej náhrady oprela o skutočnosť, že odporca v byte približne rok nebýva, čo odôvodňuje predpoklad, že svoju bytovú situáciu má vyriešenú.
Aká bola reakcia odporcu?
-- Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že predmetný byt je bytom služobným.
Aké dokazovanie vykonal súd?
-- Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu o rozvode manželstva účastníkov, s predloženými listinnými dôkazmi (rozhodnutie o pridelení bytu, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, evidenčný list na výpočet úhrady za užívanie bytu), taktiež sa oboznámil so stanoviskom prenajímateľa a vlastníka bytu k otázke zrušenia spoločného nájmu bytu účastníkov, ako i so stanoviskom miestneho úradu príslušnej mestskej časti k otázke súčasného charakteru bytu.
Aký skutkový stav bol ustálený súdom?
-- Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetný byt bol účastníkom pridelený za trvania ich manželstva v zmysle bývalého zákona č. 41/1964 Zb. (zákon o hospodárení s bytmi) s tým, že odporca ako zamestnanec vlastníka bytu (vystupujúceho v predmetnom konaní v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu) vykonával funkciu manipulanta rozvodní. Byt sa nachádza v areáli rozvodne, t. j. v areáli vo vlastníctve vedľajšieho účastníka na strane odporcu, na byt je napojené poruchové signalizačné zariadenie. Uvedené potvrdil vo svojom stanovisku i vlastník bytu -- vedľajší účastník. Keďže táto organizácia mala právny záujem na výsledku konania, nakoľko jej právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené, súd jej právneho zástupcu z titulu vedľajšieho účastníka v konaní vypočul.
Aká bola právna obrana vedľajšieho účastníka, t. j. vlastníka bytu?
-- Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že predmetný byt má charakter bytu služobného a navrhovateľka v ňom mala iba odvodené právo bývania počas trvania jej manželstva s nájomcom služobného bytu.
K čomu slúžilo stanovisko miestneho úradu príslušnej mestskej časti?
-- Stanoviskom tohto úradu bola potvrdená tá skutočnosť, že predmetný byt nemá v súčasnosti charakter obecného bytu.
Aké zákonné ustanovenia aplikoval súd?
-- S účinnosťou od 1. januára 1992 bol zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi zrušený. Podľa § 871 ods. 4 prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty a pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. v platnom znení o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa ods. 2 písm. a) uvedeného ustanovenia služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvalo určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.
Podľa § 1 ods. 4 uvedeného právneho predpisu nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a v mieste výkonu práce nemá iný vlastný (alebo nájomný) byt alebo dom.
Aké právne úvahy viedli súd k rozhodnutiu vo veci?
-- Z výpovedí oboch hlavných účastníkov konania ako i z výpovede vedľajšieho účastníka súd jednoznačne vyvodil záver, že predmetný byt spĺňa kritériá na charakter bytu služobného. Vyslovenie takéhoto názoru umocňovalo i vyjadrenie príslušného miestneho úradu, ktorý uviedol, že podľa ich dostupných informácií na uvedenej adrese sa byty nenachádzajú. Z uvedeného stanoviska bolo možné dedukovať, že predmetný byt sa skutočne nachádza v areáli jeho vlastníka a prenajímateľa a jeho nájomcom je pracovník prenajímateľa poverený výkonom určitej funkcie, resp. práce, na ktorú je nájom bytu viazaný.
Prečo navrhovateľka namietala charakter služobného bytu?
-- Navrhovateľka vytýkala súdu, že nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie charakteru predmetného bytu a poukazovala na to, že okolnosť charakteru bytu zostala medzi účastníkmi sporná, keďže už v čase pridelenia bytu zamestnávateľ odporcu napriek tomu, že mohol predmetný byt kvalifikovať ako byt služobný, tak neurobil, ale byt pridelil ako byt podnikový, nadobudnutý z vlastných zdrojov podniku. Navrhovateľka uviedla, že predmetný byt nie je postavený v prevádzkovej budove vlastníka bytu, pretože ide o samostatný objekt s dvoma bytovými jednotkami, pričom prevádzková budova rozvodne nie je v správe vedľajšieho účastníka. Okrem toho uviedla, že prevádzka rozvodne nie je viazaná nevyhnutne na činnosť odporcu, ale systém obsluhy a údržby je zabezpečovaný centrálne z podniku.
Ako sa s argumentáciou navrhovateľky vyrovnal súd?
-- Súd zhodnotil, že byt bol jednoznačne postavený v prevádzkovej stavbe, a to rozvodne elektrického zariadenia a bol trvale určený na bývanie pracovníka povereného obsluhou prevádzkového charakteru, bez ktorej táto prevádzka nie je možná. V danom prípade skutočnosť, že predmetný byt nie je postavený priamo v prevádzkovej budove nespôsobuje, že byt nemá charakter bytu služobného. Nie vždy totiž služobný byt musí byť súčasťou prevádzkovej stavby a najmä vtedy nie, ak z hľadiska bezpečnostných predpisov takouto súčasťou prevádzkovej stavby ani nemôže byť. V konaní však bolo nepochybné, že obytný dom s bytom, ktorý je predmetom sporu, bol postavený tesne vedľa prevádzkovej budovy rozvodne a trvale určený na bývanie pracovníka povereného obsluhou prevádzkového charakteru.
Aké boli ďalšie právne úvahy súdu pokiaľ ide o spoločný nájom účastníkov?
-- Podľa § 709 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 703 až 708 Občianskeho zákonníka (t. j. okrem iného i ustanovenia o spoločnom nájme bytu manželmi) neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.
Na základe týchto ustanovení súd zvážil, že navrhovateľka nebola aktívne legitimovaná na podanie návrhu na zrušenie spoločného nájmu bytu, keďže vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt je byt služobný, jej právo spoločného nájmu bytu ani nevzniklo. Právo nájmu k predmetnému bytu aj po účinnosti novely Občianskeho zákonníka, účinnej od 1. januára 1992, vzniklo len odporcovi a aj v súčasnosti toto právo nájmu bytu má len odporca, pretože v zmysle § 709 Občianskeho zákonníka i prípadné trvalé opustenie spoločnej domácnosti odporcom nemá za následok zánik jeho práva nájmu k služobnému bytu, resp. prechod nájmu tohto služobného bytu na navrhovateľku. Z uvedeného dôvodu preto súd ani nepovažoval za potrebné vypočuť navrhnutých svedkov navrhovateľkou na okolnosti prípadného opustenia bytu odporcom.
Aké bolo rozhodnutie súdu o trovách?
-- O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Rozobraté súdne rozhodnutie je rozhodnutím špecifického prípadu týkajúceho sa užívania a práv k služobnému bytu. Vo väčšine prípadov však, ako to vyplýva zo súdnej praxe, manželia užívajú spoločný obecný alebo družstevný byt, kde spoločný nájom bytu manželmi vzniká a možno ho zrušiť dohodou bývalých manželov alebo súdnym rozhodnutím.