V súvislosti s "odkladaním rodičovstva", alternatívnymi formami spolužitia či rastom počtu domácností s jedným rodičom sa hovorí o druhej demografickej revolúcii. Kedy nastala na Slovensku?
-- V západnej a severnej Európe sa tento proces začal v 60. rokoch. O čosi neskôr k nemu došlo v západnej časti južnej Európy. Na Slovensku sa sprievodné javy súvisiace s druhou demografickou revolúciou začali po roku 1989. Šlo o zníženie pôrodnosti a plodnosti, odkladanie rodičovstva, zníženie počtu sobášov, zvýšenie sobášneho veku. Popri unifikovanej podobe rodiny -- teda manželskej rodiny -- sa objavili aj iné formy spolužitia. Novou kategóriou sú "singles", a vzrástol aj počet domácností s jedným rodičom. Obraz rodinného života bol do roku 1989 unifikovaný. Začiatkom bol sobáš, po ktorom nasledoval pôrod a po ňom spravidla ďalší. K ukončeniu reprodukcie u žien dochádzalo často vo veku 35 rokov, čo súviselo najmä so skorým sobášnym vekom. Iné podoby partnerského spolužitia -- popri manželstve -- neboli na Slovensku akceptovateľné. Manželská rodina bola istým spôsobom "posvätená". Práve na ňu bola namierená celá rodinná politika.
Zrejme však nešlo len o rodinnú politiku, ale aj o spoločenské vnímanie. Spolužitie druh -- družka bolo považované za čosi na hranici únosnosti...
-- Bolo to o tradíciách, no veľkú rolu zohral fakt, že sociálna politika neposkytovala pre mladých ľudí inú alternatívu ako manželstvo. Chýbali tiež možnosti, ktoré mladí ľudia nadobudli po roku 1989. Napríklad ďalšie vzdelávanie, budovanie kariéry. Rodina bola jedinou formou, kde sa mohli kvázi slobodne realizovať. Často to bola tiež cesta, ako sa dostať k bytu -- bytová politika súvisela so založením rodiny, narodením dieťaťa. Na jednej strane teda máte pravdu, spoločnosť negatívne vnímala alternatívy. Prejavuje sa to, mimochodom, aj v súčasnosti. Viaceré výskumy dokazujú menšiu toleranciu obyvateľov Slovenska -- v porovnaní so západoeurópskymi krajinami -- voči alternatívam, napríklad výchove dieťaťa slobodnou matkou, žitiu v partnerskom spolužití alebo osamote.
Aká je situácia v susednom Česku?
-- Aj tu obdobie socializmu unifikovalo obraz rodinného života. Došlo napríklad k zníženiu veku vstupu do manželstva, ktorý bol pred rokom 1948 v porovnaní so Slovenskom podstatne vyšší. V súčasnosti v Česku zaznamenávame väčšiu toleranciu k iným formám a väčší počet ľudí žijúcich v nezosobášenom spolužití.
Čím sa ešte druhá demografická revolúcia prejavuje na Slovensku?
-- Po roku 1989 došlo aj na Slovensku k zvýšeniu veku vstupu do manželstva, zvýšil sa vek prvého pôrodu. Tu ešte vždy v priemere o 5 -- 6 rokov zaostávame za západoeurópskymi krajinami, no vek prvého pôrodu sa postupne zvyšuje. Platí, že čím vyšší je vek sobáša, tým vyšší je aj vek pôrodu, čo prináša aj nižšiu pôrodnosť. Okrem toho tu pôsobia kultúrne faktory ako emancipácia, individualizácia, odlišné vnímanie sexuality, rodičovskej roly, ktoré vedú k zníženiu počtu pôrodov.
A ekonomické faktory?
-- Nedostatok bytov, zlá sociálna situácia, snaha o budovanie kariéry. Nedá sa však povedať, ktoré sú určujúce. Mnohí súčasnú éru nazývajú érou páru, kým v minulosti šlo skôr o éru dieťaťa. Dnes sa pár rozhoduje, kedy a či vôbec chce mať dieťa a koľko ich chce mať. V súvislosti s výchovou dieťaťa sa často hovorí o veľkom množstve podmienok, ktoré by mali byť splnené. Zdá sa mi však, že ide tak trochu o bludný kruh -- všetky nebudú splnené nikdy. Buď nemáte trojizbový byt alebo auto, alebo úspory... Tieto očakávania držia ľudí v šachu.
Pred rokom 1989 neexistovali?
-- Ak sa vtedy manželom narodilo dieťa, mali možnosť dostať sa k mnohým zvýhodneniam. Udeľovanie bytov, mladomanželské pôžičky, bezplatné jasle, škôlky, regulované ceny detského tovaru.
"Stará dievka" či "starý mládenec". Sú aj dnes takéto predstavy pre ľudí traumou?
-- Pre ľudí z niektorých spoločenských kategórií určitou stigmou rozhodne sú. Najmä ak je rola matky a rola manželky považovaná za životné naplnenie. V dôsledku individualizácie však ide o menšiu traumu ako v minulosti.