Požičali ste niekomu peniaze a on vám ich „zabudol“ vrátiť? Nemáte však chuť a ani čas púšťať sa do komplikovaného konania, ktoré by ste pri vymáhaní pohľadávky museli podstúpiť.
Skúste preto využiť možnosti, ktoré ponúkajú takzvané skrátené konania alebo skrátené rozhodnutia. Ich priebeh je po novom formulovaný precíznejšie a upravili sa aj viaceré ustanovenia, ktoré celý proces často brzdili. Tieto novinky by sa mali zaviesť v rámci nového kódexu civilného práva, ktorý bude platiť od júla 2016.
V stredu si v Hospodárskych novinách môžete o tejto téme prečítať viac.
Skrátené konania a rozhodnutia predstavujú osobitný postup súdu, akýsi odklon od obvyklého súdneho konania. V prípadoch, keď možno rozhodnúť na základe skutočností, podľa ktorých sa uplatnené nároky javia ako dostatočne opodstatnené a nesporné, môže súd upustiť od štandardných procesných postupov (ako je napríklad nariadenie pojednávania) a celé konanie tak zrýchliť.
Právna úprava skrátených konaní a skrátených rozhodnutí v Civilnom sporovom poriadku vychádza z doterajšej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku. Je však prispôsobená novému systémovému nastaveniu sporového konania a jeho zásadám.
Snímka: archív HN
Skrátené konania
Zákonodarca v novej úprave vylúčil zo skráteného konania zmenkový a šekový platobný rozkaz (dôvodom bola predovšetkým možná kolízia s ustanoveniami právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa), ako aj rozkaz na plnenie. Po novom tak bude možné využiť už len inštitúty platobného rozkazu a európskeho platobného rozkazu.
V konaní o platobnom rozkaze súd rozhoduje o peňažnej pohľadávke žalobcu len na základe návrhu a ním predložených listinných dôkazov. Platobný rozkaz je špeciálny typ rozhodnutia, ktorý sa v prípade, že je riadne doručený odporcovi a nie je voči nemu podaný opravný prostriedok, stáva priamo základom pre exekúciu.
Platobný rozkaz do vlastných rúk
Aj naďalej bude platiť, že platobný rozkaz je potrebné žalovanému – fyzickej osobe – doručiť do vlastných rúk. Vylúčila sa teda takzvaná fikcia doručenia. To znamená, že ak sa súdu nepodarí doručiť platobný rozkaz, aj keď sa takýto žalovaný na adrese doručenia zdržiava, súd platobný rozkaz zruší. Odporca sa súdnemu konaniu takýmto postupom však nevyhne. Po zrušení platobného rozkazu súd spravidla nariadi pojednávanie a pokračuje ďalej podľa všeobecných ustanovení sporového konania.
Žalovaný musí svoj odpor vysvetliť
Prijaté zmeny vo vzťahu k platobnému rozkazu reagujú predovšetkým na mnohoročné problémy praxe pri posudzovaní spôsobu obrany voči platobnému rozkazu, takzvanému odporu. Odpor je potrebné odôvodniť. Rozsah ani obsah odôvodnenia však aktuálny zákon nijako nereguluje. V praxi dnes súdy tak akceptujú aj odpor, ktorého odôvodnenie je založené len na vyjadrení, že žalovaný s platobným rozkazom nesúhlasí. A to bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody alebo predložil na podporu nesúhlasu dôkazy.
Civilný sporový poriadok v záujme vyhnúť sa takýmto situáciám presne definuje požiadavky na obsah odporu, ktorý musí byť vecne odôvodnený opisom rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalovaný opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku.
Úprava európskeho platobného rozkazu ostáva v podstate nezmenená. Tento inštitút sa uplatní pri vymáhaní pohľadávok v cezhraničných sporoch a podstatná časť jeho právnej úpravy je obsiahnutá v legislatíve Európskej únie.
Skrátené rozhodnutia
Skrátenými rozhodnutiami sú rozsudky pre zmeškanie, pre uznanie nároku a pre vzdanie sa nároku. Ich charakteristickým znakom je výskyt špecifickej procesnej situácie, ktorá odôvodňuje prijatie predčasného, avšak konečného rozhodnutia.
Skrátené rozhodnutia sú nástrojom na zvýšenie efektívnosti súdneho konania. Spravidla nebude pri nich potrebné nariaďovať pojednávanie. Odôvodnenie rozsudku sa obmedzí len na stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku. V prípade rozsudku pre vzdanie sa alebo uznanie nároku bude takýmto dôvodom najmä vyhlásenie žalobcu alebo žalovaného, ktorým reagujú napríklad na argumentáciu protistrany, pričom svojej pozície vo vzťahu k obrane vlastného nároku sa čiastočne alebo úplne vzdávajú.
Pozor na pasivitu
Rozsudok pre zmeškanie predstavuje určitú sankciu za pasivitu strán. Kým podľa aktuálnej právnej úpravy súd mal takúto možnosť len voči žalovanému, novinkou bude možnosť potrestať aj nedostatok súčinnosti žalobcu, a to rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobu zamietne.
Pasivitou sa rozumie riadne neospravedlnená neúčasť žalobcu na pojednávaní i napriek jeho regulárnemu predvolaniu. Samozrejme, žalobca má možnosť sa proti takémuto rozsudku brániť, ak súdu v stanovenej lehote preukáže ospravedlniteľné dôvody.
Dušan Tomka, advokát, DT Legal
Čo nájdete v stredu v právnom seriáli HN
Novinky v rámci skráteného konania
– Svoj odpor proti platobnému rozkazu musí žalovaný odôvodniť. Napríklad opisom rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku.
– Rozsudok pre zmeškanie môže súd prijať aj v neprospech žalobcu, čím jeho žalobu zamietne.
– Zmenkový a šekový platobný rozkaz už v Civilnom sporovom poriadku nie sú, a teda sa na ne nevzťahuje ani skrátené konanie.
– V novej právnej úprave sa nepočíta ani s rozkazmi na plnenie.
– Pribudol rozsudok pre uznanie nároku.
Môžete si objednať pdf vydania HN (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail TU.
Staršie pdf vydania nájdete TU.
Odborný garant právneho projektu HN:
Martin Šenkovič, advokát
www.senkovic.com
Tému pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová