Mladí ľudia sú čoraz rozvážnejší a do svadby sa nehrnú. Možno je to aj váš prípad. Najprv štúdium, potom cestovanie, kariéra, vlastné bývanie, a až neskôr svadba či dieťa.
V súčasnosti však pribúda párov, či už s potomkom alebo bezdetných, ktoré žijú bez toho, aby vôbec niekedy plánovali uzatvoriť manželstvo. Dôvodov môže byť viacero. Všetkých však spájajú rovnaké právne dôsledky partnerského spolužitia. Väčšinou si ani neuvedomíme, aké široké spektrum životných situácií dokáže ovplyvniť fakt, či partneri sú, alebo nie sú manželia.
„Kým tradičný manželský zväzok naša právna úprava v plnej miere podporuje, partnerské spolužitie „na divoko“ v tomto smere značne zaostáva. Vo všeobecnosti platí, že zákon manželom jednoznačne uľahčuje riešenie mnohých životných situácií, čo však neznamená, že by pri troche proaktívneho prístupu nemohli nezosobášené páry požívať (takmer) všetky výhody oficiálneho zväzku,“ hovorí advokát Dušan Tomka (snímka: archív HN).
Dnes porovnáme manželstvo a partnerstvo „bez papierov“ v piatich oblastiach: ako je to u nich s majetkom, možnosťou darovania, rozhodovania o spoločnej veci, zastúpenia pri bežných úkonoch a v pracovnom práve, vrátane sociálneho zabezpečenia.
Majetok
V manželstve
Uzavretím manželstva automaticky vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Zjednodušene povedané, obaja sú vlastníkmi každej veci spoločne, pričom ich podiely na nej nie je možné určiť (neplatí ustálený názor, že každý z manželov vlastní polovicu všetkého spoločného). Koniec koncov, počas samotného manželstva nie je veľkosť podielov dôležitá. Určenie konkrétnych podielov zohráva svoju úlohu až pri zániku manželstva - v dôsledku rozvodu, smrti partnera a pod.
Do BSM patria predovšetkým všetky hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré niektorý z manželov nadobudol počas manželstva s výnimkami upravenými v zákone. Spadá sem však napríklad aj zárobok každého z manželov, či výťažok z predaja veci, ktorý dovtedy bola len vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Naopak, do výlučného vlastníctva každý z manželov samostatne nadobúda napríklad dedičstvo a dary.
V partnerstve
Slobodní partneri nadobúdajú majetok v prvom rade do výlučného vlastníctva a ak do niečoho investujú spoločne, tak to nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva; podiely si môžu určiť sami, napríklad podľa miery investície. Prípadne sa rozhodnú, že každý z nich vlastní polovicu. Podľa tohto kľúča sa potom vysporiadajú, pokiaľ by spoločnú vec napríklad predávali.
Možnosti darovania
V manželstve
Darovanie medzi manželmi, pokiaľ ide o spoločný majetok patriaci do BSM, nie je možné. U vecí, ktoré vlastní len jeden z manželov, však darovanie nepodlieha žiadnym obmedzeniam.
V partnerstve
Slobodní partneri nie sú v tomto smere limitovaní. Môžu si navzájom darovať prakticky čokoľvek (ako celok, ale hoci len podiel na veci).
Rozhodovanie o spoločnej veci
V manželstve
Na nakladanie s majetkom v BSM sa vzťahuje iný právny režim ako na nakladanie s podielovým spoluvlastníctvom. Kým o bežných veciach (a bežných výdavkoch) v spoločnom vlastníctve (napríklad nákup oblečenia, platenie nájomného, objednanie nevyhnutných opráv domu) je oprávnený rozhodnúť ktorýkoľvek s manželov, v ostatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch. Inak je takýto právny úkon neplatný. Znamená to napríklad, že žiaden z manželov nie je samostatne oprávnený predať či založiť auto alebo spoločnú nehnuteľnosť bez súhlasu toho druhého V tejto súvislosti je tiež významné, že pokiaľ nehnuteľnosť spĺňa podmienky na to, aby patrila do BSM je jedno, či je v katastri zapísaný ako vlastník jeden alebo obaja manželia.
V partnerstve
O hospodárení so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve platí, že v zásade má rozhodujúce slovo ten z partnerov, ktorý má väčší podiel. Nespokojní partner sa v krajnom prípade môžu obrátiť na súd.
Zastúpenie pri bežných úkonoch
V manželstve
Každý z manželov má oprávnenie, nie však povinnosť zastupovať druhého manžela v bežných veciach. Teda každý z manželov môže v bežných veciach konať za druhého manžela aj bez udelenia plnomocenstva.
Pôjde o bežné osobné záležitosti, akými sú napríklad preberanie pošty, bežných preplatkov atď. Právo zastupovať druhého manžela sa nevzťahuje na spoločné veci manželov patriace do BSM (viď. časť Rozhodovanie o spoločnej veci).
V partnerstve
Partneri nie sú priamo zo zákona oprávnení zastupovať sa v bežných veciach. Pre vzájomné zastúpenie (aj v bežných veciach), sa vyžaduje plnomocenstvo.
Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia
V manželstve
Manžel/manželka sú považovaní automaticky za rodinného príslušníka podľa Zákonníka práce. Okruh rodinných príslušníkov je dôležitým kritériom pre posudzovanie osobných prekážok v práci; napr. ošetrovanie člena rodiny, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia, úmrtie rodinného príslušníka.
Taktiež peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou zvyčajne nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
Napokon, manžel/manželka majú po smrti druhého z manželov za určitých podmienok nárok na vdovecký/vdovský dôchodok.
V partnerstve
Podľa Zákonníka práce nie je partner automaticky považovaný za rodinného príslušníka a v prípade potreby musí preukázať, že žije/žil s partnerom v spoločnej domácnosti (napríklad pri uplatnení si pracovného voľna s náhradou mzdy pri úmrtí partnera). Partner takýto nárok nemá. Životný partner nemá takéto nároky.
Autor textov: advokát Dušan Tomka, DT Legal
POZOR
„Zákonné výhody manželského spolužitia jednoznačne prevyšujú to, čo zákon ponúka slobodný partnerom. Krátkodobo sa môže oplatiť i život bez papierov, avšak z dlhodobého hľadiska je potrebné hľadať riešenia, ktoré jeho nedostatky aspoň čiastočne kompenzujú.
Pravdou je, že síce ani tieto nepostavia nemanželské páry na roveň manželom, avšak život výrazne uľahčia a zabezpečia i do budúcna,“ pripomína Dušan Tomka.
Pripravujeme porovnanie manželstva a partnerstva v oblasti pôžičiek, exekúcii, vyživovacej povinnosti, dedenia, daní atď.