Kúpili ste si chladničku, práčku, či iný výrobok a predajca vám neuznal reklamáciu? O svoje právo môžete bojovať na súde. Podľa nových pravidiel budete mať pri pojednávaní štatút slabšej strany sporu.
Túto pozíciu získa bežný občan - spotrebiteľ, zamestnanec, ale aj osoba, ktorá namieta porušenie práva na nediskrimináciu. Súd ich musí o ich právach a možnostiach obrany podrobne informovať.
Táto prax by sa mala zaviesť v rámci nového kódexu civilného práva, platného od júla 2016.
Aké práva a možnosti má slabšia strana sporu
Ako sa riešia spory
Doteraz
– Aktuálny Občiansky súdny poriadok čiastočne zohľadňuje potrebu zvláštnej ochrany vybraných účastníkov súdneho konania. Predovšetkým spotrebiteľov. Ochrana však nie je upravená komplexne a nie je vyčlenená v rámci procesného kódexu.
Po novom
– Súdy musia slabších účastníkov konania lepšie poučiť. A to aj nad rámec všeobecnej povinnosti. Napríklad o tom, aké majú možnosti na uplatnenie a bránenie svojich práv.
– Súdy majú byť aktívnejšie. Nebudú sa spoliehať, že slabšia strana v konaní predloží všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súdy môžu prevziať dôkaznú iniciatívu a aj bez návrhu účastníkov konania môžu obstarať dôkazy. Takýto postup sa doteraz uplatňoval skôr v tzv. nesporových konaniach.
– Pri sporoch sa zavádza odlišný režim pri spojení vecí, vydanie rozsudkov pre zmeškanie atď.
Kto je slabšia strana sporu
a) bežný občan - spotrebiteľ
b) zamestnanec
c) osoba, ktorá namieta porušenie práva na nediskrimináciu.
Civilný sporový poriadok na slovenské pomery zavádza celkom novú, modernejšiu a najmä systematickú právnu úpravu osobitných konaní, ktoré výrazne menia doterajšie chápanie rovnosti strán sporu.
Celkovo ide o tri typy konaní, špecificky zameraných na ochranu spotrebiteľov, zamestnancov a slabších strán v takzvaných antidiskriminačných sporoch. Pre tieto konania sú charakteristické určité odchýlky od všeobecných zásad a ustanovení sporových konaní.
V súčasnosti ešte aktuálny Občiansky súdny poriadok čiastočne pokrýva potrebu zvláštnej ochrany vybraných účastníkov súdneho konania, predovšetkým spotrebiteľov. Ale bez ucelenej úpravy a špeciálneho vyčlenenia v rámci procesného kódexu.
Poučenie od súdu
Mnohé prvky sú pre všetky tri typy konaní s ochranou slabšej strany rovnaké. V prvom rade ide o rozsiahlejšiu poučovaciu povinnosť súdu, ktorý je povinný slabších účastníkov poučiť i nad rámec všeobecnej povinnosti. Konkrétne o možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie ich práv, napríklad o dôkazných prostriedkoch, ktoré je možné v rámci konania využiť alebo o možnosti podať návrh na vykonanie neodkladných či zabezpečovacích opatrení.
Strata postavenia slabšej strany
Ďalším spoločným menovateľom je príklon k zvýšenej aktivite súdu pri dokazovaní. V praxi to bude znamenať, že súd sa nebude musieť v plnej miere spoliehať na to, že slabšia strana v konaní sama predloží všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na rozdiel od klasického súdneho konania môže súd prevziať dôkaznú iniciatívu. To znamená, že aj bez návrhu účastníkov konania môže súd obstarať a zabezpečiť dôkazy vo vlastnej réžii. Takýto postup je skôr príznačný pre nesporové konania.
Civilný sporový poriadok síce zavádza prísnu zásadu koncentrácie pre všeobecné sporové konania (určitú časovú hranicu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo obrany, stanovenú zákonom či súdom), ale v sporoch s ochranou slabšej strany sa neuplatní. Výnimku z uvedeného postupu predstavujú prípady zastúpenia spotrebiteľa advokátom, keď tento fakticky stráca postavenie slabšej strany.
Zaujímavosťou však je, že spomenutá výnimka sa vzťahuje výlučne na spotrebiteľa. V prípade zamestnanca či slabšej strany v antidiskriminačnom spore sa zásada koncentrácie neuplatní bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zastúpení advokátom.
Zastupovanie spotrebiteľa
K naplneniu zvýšenej ochrany slabších strán má slúžiť i osobitosť v režime ich procesného zastúpenia. Spotrebiteľ sa môže nechať zastúpiť napríklad niektorým spotrebiteľským ochranným združením, zamestnanec odborovou organizáciou a osoba v antidiskriminačnom spore zase Slovenským národným strediskom pre ľudské práva.
Tieto organizácie majú potenciál efektívne vyvážiť prirodzenú nerovnováhu medzi stranami sporu. Význam takejto úpravy spočíva v tom, že popri advokátskych kanceláriách ide len o jednu z mála možností nechať sa v konaní zastúpiť právnickou osobou.
Okrem týchto zmien Civilný sporový poriadok pre konania týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany zavádza aj odlišný režim pri spojení vecí, vydanie rozsudkov pre zmeškanie, zmenu žaloby či nariadenie pojednávania.
Nekalé praktiky v zmluvách
Na samostatné konanie pri spotrebiteľských sporoch sa vyčlenilo aj rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve či v súvisiacich dokumentoch a o nekalých praktikách. Takúto žalobu sú však oprávnené podať len právnické osoby založené na ochranu spotrebiteľa a niektoré štátne orgány. Napríklad Slovenská obchodná inšpekcia.
V rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovie, určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo že určitá obchodná praktika je nekalá. Neúspešný žalovaný sa musí zdržať ich používania aj v budúcnosti. Osobitosťou rozsudku je jeho všeobecná záväznosť. Teda nepôsobí len medzi účastníkmi konania, ale voči každému. Žalobca je tiež oprávnený takýto rozsudok vhodným spôsobom publikovať, čím sa sleduje zabezpečenie ochrannej funkcie rozsudku.
autor: Dušan Tomka, advokát, DT Legal
Odborný garant projektu HN:
Martin Šenkovič, advokát,
www.senkovic.com
Viac si prečítate v štvrtkovom čísle HN v právnom seriáli:
– Kto je slabšou stranou v súdnom spore
– Ako musí súd slabšiu stranu - spotrebiteľov, zamestnancov a iných, informovať
– Súd môže pomôcť pri získavaní dôkazov
– HN Poradňa a postreh autora
Tento právny seriál nájdete v printovom vydaní HN vo štvrtok 25. júna 2015.
Staršie časti Právneho seriálu si prečítate TU.
Alebo si môžete objednať pdf vydania HN cez SMS na váš mail TU.