Neradi sa sťahujeme. Väčšina slovenskej populácie rieši otázku bývania maximálne raz či dvakrát v živote, aj to zvyčajne len preto, že sa osamostatňujú alebo si zakladajú rodinu. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý pre Prvú stavebnú sporiteľňu zrealizovala Agentúra sociálnych analýz.
Preto je pri riešení bytovej otázky podstatná najmä príprava. Stavebné sporenie je práve cesta, ako toto dôležité rozhodnutie zvládnuť bez komplikácií.
Pohyb je priamo úmerný veľkosti obce
Pri otázke, koľkokrát v doterajšom živote ste vy alebo vaša rodina riešili otázku bývania, 30 percent všetkých respondentov vo veku od 18 do 65 rokov uviedlo, že od detstva bývajú stále v tom istom. Jeden či dvakrát sa sťahovalo alebo svoje bývanie prestavovalo 46 percent opýtaných. Viac ako dvakrát sa sťahovalo iba 19 percent.
Frekvencia sťahovania či iných zásadných zmien v bývaní narastá priamo úmerne s veľkosťou sídla. Najvyššie percento respondentov, ktorí uviedli, že menili svoje bývanie viac než dvakrát, pochádza zo sídel nad 100-tisíc obyvateľov.
Najčastejšie sa sťahujú Bratislavčania
Pomerne citeľné rozdiely je možné pozorovať aj pri porovnaní výsledkov v jednotlivých regiónoch. Najmenej sa rozhodujú pre zmenu svojho bývania obyvatelia Žilinského kraja. Tam až 38 percent ľudí od detstva býva v tom istom dome či byte.
Najviac sa sťahujú a prestavujú svoje byty ľudia v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V týchto regiónoch sa aspoň raz sťahovalo vyše 70 percent ľudí. Najvyššia frekvencia je pritom v regióne Bratislava, kde sa viac než dvakrát sťahovalo 38 percent obyvateľov. Pre porovnanie, v ostatných krajoch to bolo od 12 do 21 percent.
Ľudia s vyšším vzdelaním sú flexibilnejší
Zaujímavé je, že frekvencia sťahovania narastá aj v súvislosti so vzdelaním. Zatiaľ čo spomedzi respondentov so základným vzdelaním sa nikdy nesťahovalo až 44 percent, medzi vysokoškolsky vzdelanými bolo takých len necelých 14 percent. Aspoň raz v živote sa sťahovalo takmer 80 percent vysokoškolákov a až štvrtina sa sťahovala viac než dvakrát.