Nesústreďte sa na množstvo technických "rád", ktoré nájdete kdekoľvek na internete či v príručkách. Na tie totiž vďaka tréme rýchlo zabudnete. Pozrite sa radšej na výberové konanie jednoduchou optikou.
Životopis aj pohovor je príbeh, ktorý o sebe druhému rozprávate. Pokiaľ je tento príbeh v súlade s očakávaním, preferenciami a úrovňou chápania druhého, potom sa vaše šance na vzájomné porozumenie, teda na úspech, zvyšujú.
Príbehov je toľko, koľko je poslucháčov
Keď vyberáme nové auto, inak o ňom rozprávame kamarátovi, inak manželke a inak automechanikovi. Pri každej osobe volíme odlišný jazyk. Rovnako by sme mali postupovať aj na pohovore. Je chybou myslieť si, že môžeme vytvoriť "univerzálny životopis", teda všeobecnú verziu rozprávania o svojej profesionálnej histórii.
Najlepšie verzia je tá, ktorú dokáže druhý pochopiť. Teda tá, ktorá je najbližšie jeho pojmom a predstavám. A preto nikdy nemôže byť všeobecná. Musíme vedieť, kto je jeho čitateľom či poslucháčom. Čo ho zaujíma, na aké miesto sa hlásime a pre aký účel životopis píšeme.
Rozprávať inak neznamená pretvarovať sa
Ak manželke hovoríte o farbe nového auta, no automechanikovi to ani nespomeniete, neznamená to, že si vymýšľate. Rozprávať príbeh inak, vyberať z neho to, čo druhého zaujíma, nie je pretvárka, ale znak sociálnej inteligencie. Takéto prispôsobenie je predpokladom porozumenia, a pri pohovore tiež vášho úspechu. Hovoríte o tom, čo je pravdivé, ale z perspektívy, ktorá je pre poslucháča dôležitá. Všetci chápeme, že na pohovory nechodíme preto, aby sme sa „vyrozprávali“.
Ak si budeme sami uvedomovať, čo sme v kariére zažili a dopredu si to formulujeme (nájdeme vo svojich skúsenostiach, pripravíme si také rozprávanie), veľmi tým zvyšujeme šancu, že aj druhá strana náš príbeh počuje rada.
Nerozprávajte o tom, čo nie je podstatné
Nie, nejde o zamlčiavanie dôležitých informácií. Často sa však zbytočne venujeme tomu, čo jednoducho dôležité nie je. Mnohí zamestnanci sa sťažujú, že je ťažké zmeniť odbor, pretože "všade od vás chcú prax". Veľakrát je chyba v tom, že náš príbeh je plný nepodstatných informácií o starej pozícii a nemožno v ňom nájsť nič, čo je dôležité pre zamestnanie, na ktoré sa hlásite.
Ak sa chcete z účtovníčky stať asistentkou obchodného oddelenia, potom venovať viac priestoru v životopise aj počas pohovoru analýze používaných účtovných metód a úkonov znamená, že rozprávate príbeh o účtovníčke.
Váš príbeh sa neprekrýva s predstavou o zamestnancovi obchodného oddelenia. Ako teda rozprávať? Možno viac o tom, ako ste komunikovali so zákazníkmi, ako ste samostatne riešili úlohy, ako ste zvládali problémy či konflikty, ako viete pracovať s databázami, aká dôležitá bola vaša úloha v tíme a podobne. Veľa zručností je „prenosných“. Nechcite od personalistu, aby tieto zručnosti musel hľadať. Ponúknite mu ich vo svojom rozprávaní.
Autor: Dalibor Špok