Cenová mapa vychádza z cien, ktoré dodávajú členovia asociácie realitných kancelárií. Predpokladá sa teda, že (veľká) väčšina cenu určujúcich obchodov sa realizuje práve cez realitných sprostredkovateľov. Presnejšiu štatistiku by mohol ponúknuť už iba kataster. Údaje z katastra nehnuteľností však nie sú na tento účel dostupné, pričom existujú tak legislatívne, organizačné ako aj technické prekážky pre poskytovanie takých údajov.
Cenové mapy priemerujú ceny nehnuteľností a nezohľadňujú skutočnosť, či cena pochádza z novostavby alebo zo starého bytu. Do úvahy berie hlavne lokalitu. Navyše, presnosť cenovej mapy je plne závislá od počtu zrealizovaných obchodov. Ak sa na jednej ulici uskutoční jeden (pre jednu alebo druhú stranu) veľmi výhodný obchod (napríklad z dôvodu exekúcie) a zároveň dlhý čas neuskutoční žiadny iný, skreslí to pohľad na ceny všetkých realít na danej ulici (extrém je jeden obchod nad 100 000 eur a všetky podobné byty sa môžu považovať za rovnako hodnotné). Platí aj to, že ak sa v danej lokalite neuskutoční žiadny predaj nehnuteľností, akoby tamojšie reality nemali trhovú hodnotu. Teda aj rozsiahla hacienda s obrovským priľahlým pozemkom stojaca ďaleko od konca obce nemusí mať teoreticky takú hodnotu, ako garsónka v centre Bratislavy. Na otázku, čo je luxusnejšie bývanie, si musí každý odpovedať sám.
Cenová mapa nehnuteľností je určená pre široké spektrum užívateľov – od bežných ľudí, ktorí plánujú kúpiť či predať nehnuteľnosť, cez finančné inštitúcie, ktoré takto urýchlia proces stanovenia ceny zakladanej nehnuteľnosti, až po štátne organizácie, ktoré podľa nej môžu nastavovať výšku daní z nehnuteľností. Každý z užívateľov ju berie zo svojho pohľadu a tomu prispôsobuje aj úsudok z jej výstupov.
Pavel Škriniar