Požičali ste si peniaze na základe zmluvy o pôžičke a ručili ste svojím bytom? Nesplatili ste svoj dlh včas a tým ste o byt prišli? Rozhodli ste sa domáhať svojich práv súdnou cestou? Podľa § 494 Občianskeho zákonníka (OBZ) z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. V tomto prípade išlo o povinnosť navrhovateľa ako dlžníka vrátiť odporcovi ako veriteľovi do dohodnutej doby požičanú sumu peňazí spolu s úrokmi. Miesto plnenia nebolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Na zabezpečenie záväzku navrhovateľa bola medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu.
Podľa § 3 OBZ má rozhodnutie súdu zachovávať zásadu zhody s dobrými mravmi platiacimi v spoločnosti, pričom výkladom tohto ustanovenia treba prísť jednoznačne k záveru, že každé súdne rozhodnutie má byť spravodlivé, humánne, nepriečiace sa všeobecne platiacim zásadám morálky spoločnosti. Niekedy však striktne štylizované právne normy hmotného práva nabádajú občanov na pocit, že sociálne slabý občan sa nedomôže právnej ochrany. Avšak zásada zhody s dobrými mravmi nemôže byť nadhodnotená na danú vec a nemôže len s ohľadom na sociálne pomery účastníka a jeho prípadnú dobrú vôľu a morálnosť založiť neexistujúci právny vzťah alebo právo.
Skutočnosti uvádzané v návrhu na začatie konania
Návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi určenia, že je vlastníkom bytu a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu, v ktorom sa byt nachádza, napriek skutočnosti, že v Liste vlastníctva (LV) je ako vlastník predmetných nehnuteľností evidovaný odporca. Svoj nárok na určenie vlastníctva k bytu odôvodnil skutočnosťou, že s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke, zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy pre prípad omeškania navrhovateľa ako dlžníka zo zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvu o zabezpečení záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu, avšak navrhovateľ dlh zo zmluvy o pôžičke bol pripravený plniť, pričom miesto plnenia malo byť bydlisko navrhovateľa ako dlžníka, keďže iné miesto plnenia dohodnuté nebolo. Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti odporcu ako veriteľa sa tento dostal do omeškania, z ktorého dôvodu potom vlastníctvo k bytu a spoločným častiam a zariadeniam bytu nadobudol odporca v rozpore so zákonom.
Obrana odporcu
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť majúc za to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol riadne v súlade s obsahom uvedených zmlúv uzatvorených s navrhovateľom.
Dokazovanie vykonané súdom
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (Zmluva o pôžičke, Zmluva o budúcej zmluve, Zmluva o zabezpečení záväzku, LV, príjmový pokladničný blok, oznámenie odporcu o odstúpení od zmluvy, kompletný spisový materiál Okresného úradu Bratislava III -- správa katastra nehnuteľností vzťahujúci sa k predmetnému bytu, návrh na začatie konania o prijatí do úschovy) ako i s obsahom ostatného spisového materiálu.
Výsluch navrhovateľa
V rámci výsluchu navrhovateľa ako dôkazného prostriedku konania navrhovateľ uvádzal, že si (deň pred dohodnutým termínom splnenia dlhu) za účelom splnenia dlhu požičal sumu (sumu zahrňujúcu požičanú sumu i dohodnutý úrok) od svojej zamestnávateľky, ktorá bola i vypočutá ako svedok, a (v dohodnutý deň plnenia) telefonicky sa niekoľkokrát skontaktoval s odporcom, chcel mu dlh vrátiť, pričom odporca mu oznámil, že je odcestovaný. Navrhovateľ mu podľa svojho vyjadrenia oznámil svoju pripravenosť vrátiť dlh, pričom odporca údajne situáciu nedramatizoval, a preto sa navrhovateľ neobával o svoje vlastníctvo bytu. Následne sa navrhovateľ niekoľkokrát pokúšal o telefonické skontaktovanie s odporcom, avšak bezvýsledne. K osobnému stretnutiu účastníkov došlo až (asi 2 týždne po dohodnutom termíne splatnosti dlhu), keď odporca odmietol prijatie dlhu poukazujúc už na svoje vlastníctvo bytu titulom nesplnenia dlhu odporcom včas. Navrhovateľovou reakciou bola jeho snaha realizovať prijatie dlhu do notárskej úschovy.
Zistený skutkový stav právne relevantných skutočností
Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, podľa ktorej odporca požičal navrhovateľovi peniaze (súd dáva do pozornosti čitateľom, že požičaná suma bola len malým percentom ceny bytu navrhovateľa), pričom odporca sa zaviazal predmet pôžičky, t. j. peniaze spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi z požičanej sumy, vrátiť do x mesiacov od podpisu zmluvy. Navrhovateľ od odporcu sumu prevzal. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá i zmluva o budúcej kúpnej zmluve (dátum zhodujúci sa s dátumom uzavretia zmluvy o pôžičke), podľa ktorej v prípade omeškania navrhovateľa s plnením, na ktoré sa zaviazal zmluvou o pôžičke, na výzvu odporcu do x dní uzavrú kúpnu zmluvu, ktorou bude prevedené z navrhovateľa na odporcu vlastnícke právo k bytu a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam v dome a k nevysporiadanému pozemku. Taktiež účastníci konania uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, v zmysle ktorej uspokojenie pohľadávky odporcu titulom zmluvy o pôžičke sa zabezpečilo prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu z navrhovateľa v prospech odporcu. Podľa čl. VIII tejto zmluvy sa jej účastníci dohodli, že pre prípad nesplnenia dlhu navrhovateľom včas sa odporca stáva definitívnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti po jeho odstúpení od predmetných zmlúv. Okresný úrad Bratislava III vklad vlastníckeho práva povolil. Navrhovateľ odporcovi dlh v dohodnutom čase nesplnil, pričom súd neskúmal jeho pripravenosť dlh plniť, ako ani skutočnosti preukazujúce, či potrebným množstvom finančných prostriedkov za účelom splnenia dlhu disponoval alebo nie, keďže tieto okolnosti neboli právne relevantné pre rozhodnutie vo veci, pričom dôvody takejto úvahy súdu budú uvedené následne. Došlo k právnemu úkonu odstúpenia odporcu od zmlúv uzatvorených s navrhovateľom. Vlastníctvo v katastri nehnuteľností bolo zdvojené až dovtedy, kým Okresný úrad na základe odstúpenia odporcu od zmlúv definitívne potvrdil vlastníctvo odporcu k nehnuteľnostiam. Iné skutočnosti zistené dokazovaním nemajú právny význam pre rozhodnutie vo veci, preto ich súd žiadnym spôsobom nevyhodnocoval a ani ich neuvádzal v odôvodnení rozhodnutia.
Zákonné ustanovenia riešiace daný právny problém
Podľa § 494 OBZ z platného záväzku (v danom prípade zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi) je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. V danom prípade išlo o povinnosť navrhovateľa ako dlžníka vrátiť odporcovi ako veriteľovi do dohodnutej doby požičanú sumu peňazí spolu s úrokmi. Miesto plnenia nebolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Na zabezpečenie záväzku navrhovateľa bola medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu, a to v zmysle § 553 ods. 1, 2 OBZ, podľa ktorého nesplnenie záväzku má za následok zmenu dočasnej straty prevedeného práva na stratu trvalú. Podľa § 559 ods. 1, 2 zaniká dlh riadnym a včasným splnením záväzku. Podľa § 567 ods. 1 OBZ dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Podľa § 567 ods. 2 OBZ, ak dlžník plní peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.
Konštatovanie súdu
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pošta alebo peňažný ústav je zákonným miestom plnenia peňažného dlhu. Dané ustanovenie o mieste plnenia peňažného dlhu a jeho aplikácia prichádza do úvahy vždy v prípade, ak miesto plnenia nebolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Vychádzajúc z výkladu citovaných ustanovení súd konštatuje, že jediným dôvodom pre úspešnosť navrhovateľa v konaní mohlo byť preukázanie výslovnej dohody o mieste plnenia dlhu, prípadne preukázanie skutočnosti, že odporca ako veriteľ bol v čase plnenia neprítomný, resp. že navrhovateľ nepoznal bydlisko odporcu a v takom prípade navrhovateľ v tomto čase splnil dlh uložením do úradnej úschovy. Takéto možnosti možno totiž subsumovať pod taxatívne vymenované dôvody splnenia dlhu uložením do úradnej úschovy v ust. § 568 OBZ. Takéto skutočnosti dokazovaním preukázané neboli, navyše dokazovaním bolo zistené, že návrh na prijatie dlhu do úschovy bol navrhovateľom podaný až dňa ..., t. j. nie v dobe rozhodnej pre splnenie dlhu. Navrhovateľ mal preto financie jednoducho odoslať poštou na adresu bydliska odporcu a jeho snaha o skontaktovanie sa s odporcom je právne irelevantná. Preto ak navrhovateľ nesplnil peňažný dlh v dohodnutom čase prostredníctvom pošty či peňažného ústavu, možno konštatovať, že dlh riadne a včas nesplnil. Dôsledkom nesplnenia dlhu navrhovateľom je potom definitívny prevod vlastníctva v prospech veriteľa, t. j. odporcu v predmetnom konaní.
Rozhodnutie súdu a trovy konania
Návrh navrhovateľa súd preto vyhodnotil za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu preto právo na ich náhradu nepriznal. Okresný súd ako prvostupňový v právnej veci navrhovateľa, proti odporcovi, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti rozhodol, súd návrh zamieta. Odporcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.