Zákon o cenných papieroch priniesol od januára doteraz na Slovensku neuplatňovanú ochranu investorov. Peňažné prostriedky umiestnené na kapitálovom trhu, či už vo forme cenných papierov alebo iných investičných nástrojov a zverené licencovanému subjektu, budú chránené obdobným spôsobom, ako je to pri bankových vkladoch. Systém tejto ochrany bude zabezpečovať novovznikajúci Garančný fond investícií.
Garančný fond investícií sústreďuje peňažné prostriedky obchodníkov s cennými papiermi na poskytovanie náhrad za nedostupný klientsky majetok prijatý obchodníkom s cennými papiermi na vykonanie investičnej služby a nakladá s nadobudnutými peňažnými prostriedkami v súlade so zákonom o cenných papieroch. Zmyslom Garančného fondu investícií (garančný fond) je poskytovať ochranu investorom v situácii, keď obchodník s cennými papiermi nie je schopný plniť svoje záväzky voči klientom, spočívajúce vo vydaní hodnôt, ktoré od klientov prevzal a nie sú vyhliadky, že bude schopný tieto záväzky splniť. Garančný fond je teda akýmsi "záchranným fondom" pre klientov skrachovaného obchodníka s cennými papiermi. Inštitút garančného fondu bol do zákona o cenných papieroch zahrnutý predovšetkým z dôvodu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom európskeho spoločenstva, keďže povinnosť vytvorenia kompenzačných schém pre investorov na kapitálovom trhu vyplýva z európskej smernice č. 97/9/EEC. Zároveň však garančný fond nie je úplnou novinkou na tuzemskom finančnom trhu, ale predchádzal mu vznik Fondu na ochranu vkladov. Aj systém fungovania garančného fondu je stanovený viac než podobným spôsobom ako fungovanie fondu na ochranu vkladov.
Klientsky majetok
Majetkom klientov obchodníka s cennými papiermi sú peniaze a investičné nástroje (presne ich definuje zákon o cenných papieroch), ktoré klient zveril obchodníkovi s cennými papiermi na vykonanie investičnej služby, tvoriace záväzok obchodníka s cennými papiermi klientovi, pričom obidve tieto podmienky musia byť splnené zároveň. Výška náhrady za nedostupný klientsky majetok sa vypočíta ako súčet hodnôt všetkých zložiek klientskeho majetku pripadajúceho na jedného klienta, a to s pripočítaním úrokov a iných majetkových výhod spojených so zverenými prostriedkami a po odpočítaní prípadných záväzkov klienta voči obchodníkovi s cennými papiermi. Pre výpočet náhrady z garančného fondu je rozhodujúca hodnota majetku v deň, keď sa klientsky majetok stal nedostupným. Garančný fond teda kryje len také záväzky obchodníka s cennými papiermi voči klientovi, ktorých predmetom sú výlučne hodnoty, ktoré obchodník prevzal od klienta v súvislosti s poskytovaním investičnej služby, ktoré viedol (alebo mal viesť) oddelene od svojho majetku (teda stali sa súčasťou klientskeho majetku) a ktoré v dôsledku svojej tiesnivej finančnej situácie nie je schopný vrátiť. V tejto súvislosti sa trochu nešťastne javí stanovenie výpočtu príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do garančného fondu. Výška pravidelných každoročných príspevkov je stanovená percentuálne z poplatkov, ktoré obchodník s cennými papiermi účtuje klientom za vykonanie investičnej služby. Keďže sa však náhrady z garančného fondu vzťahujú na záväzky spočívajúce v nedostupnom klientskom majetku, bolo by možno vhodnejšie stanoviť príspevky ako percentuálny podiel z hodnoty majetku zvereného obchodníkovi s cennými papiermi.
V priebehu poskytovania investičnej služby sa klientsky majetok môže transformovať na iné hodnoty, než boli hodnoty pôvodne zverené. Zrejmé je to napríklad pri investičnej službe riadenie portfólia (asset management). Klient v tomto prípade ani nemôže mať nárok na vydanie pôvodných hodnôt, ak za ne obchodník s cennými papiermi v súlade so zmluvou o poskytnutí tejto investičnej služby nadobudol pre klienta iné hodnoty (napr. za peniaze nakúpil cenné papiere a obrátene, za cenné papiere získal iné cenné papiere...). Pôvodne zverené hodnoty prestali byť súčasťou klientskeho majetku a nahradili ich iné hodnoty. Zaujímavá situácia môže vzniknúť v prípade, ak sa nové hodnoty, ktoré mali nahradiť hodnoty pôvodne zverené hodnoty, ešte nestali reálnou súčasťou klientskeho majetku (teda neboli ešte obchodníkom s cennými papiermi prijaté) a existuje iba pohľadávka voči povinnej osobe. V takomto prípade bude zrejme nutné zahrnúť túto pohľadávku do klientskeho majetku, pretože predstavuje aktívum, ktoré tvorí jeho súčasť. Predmetom náhrady z garančného fondu by teda mala byť taktiež hodnota pohľadávky za hodnoty prevzaté obchodníkom s cennými papiermi od klienta v súvislosti s poskytovaním investičnej služby v prípade, že bola právoplatne uzavretá zmluva a bolo už poskytnuté plnenie z klientskeho majetku.
Garančný fond nahradí aj hodnoty tvoriace klientsky majetok s pripočítaním úrokov alebo iných výnosov. Budúce výnosy z cenných papierov sa prejavia predovšetkým v ich trhovej hodnote. Napr. pri dlhopisoch bude mať klient nárok na náhradu trhovej hodnoty vrátane alikvotného úrokového výnosu. Z garančného fondu by teda mali byť hradené všetky výnosy, na ktoré vzniklo klientovi právo a ktoré sa však v klientskom majetku nenachádzajú. Vzťahuje sa to napríklad na výplatu kupónu dlhopisu alebo na výplatu dividend pred dátumom vyhlásenia obchodníka za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom. Ak nastane napr. deň výplaty dividend pred týmto dňom, bude dividenda predmetom náhrady z garančného fondu. Obchodník s cennými papiermi môže poskytnúť klientovi úver alebo pôžičku na kúpu investičných nástrojov. V prípade, ak obchodník s cennými papiermi príslušnú transakciu zrealizuje, čím klientovi pôžičku či úver reálne poskytne, vzniká klientovi nárok na vydanie zakúpeného investičného nástroja, ktorý by mal byť, ak dôjde k naplneniu všetkých zákonných podmienok, predmetom náhrady z garančného fondu. Záväzok klienta voči obchodníkovi spočívajúci v splatení úveru či pôžičky sa však stane odpočítateľnou položkou od súčtu hodnôt jednotlivých zložiek jeho klientskeho majetku. V tomto prípade nie je vylúčený vznik situácie, že v dôsledku poklesu hodnoty takto nadobudnutých investičných nástrojov voči pomerne stabilnej výške klientovho záväzku bude toto saldo pasívne a klient teda bude musieť obchodníkovi s cennými papiermi rozdiel uhradiť v peniazoch.
Naopak, hodnoty zodpovedajúce zaisteniu záväzku obchodníka s cennými papiermi vrátane zmluvnej pokuty, na zaplatenie ktorej sa obchodník s cennými papiermi zaviazal v rámci zmluvného vzťahu s klientom, nemôžu byť predmetom náhrady z garančného fondu. Nejde totiž o pohľadávky na vydanie investičných nástrojov alebo peňažných prostriedkov spadajúcich do klientskeho majetku.
Garančný fond však nenahrádza nedostupný klientsky majetok v plnej jeho výške. Garančný fond poskytne klientovi náhradu za nedostupný klientsky majetok vo výške 90 % hodnoty majetku klienta, ale najviac dvadsaťnásobok priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike. Závislosť maximálnej výšky náhrady od priemernej mzdy platí pre majetok, ktorý sa stal nedostupným pred dňom ,keď uplynuli tri roky odo dňa, keď sa Slovenská republika stala členom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Klientsky majetok, ktorý sa stane nedostupným po takto stanovenom termíne, bude tiež chránený do výšky 90 % jeho hodnoty, maximálna výška náhrady však bude rovná prepočtu 20 000 eur na slovenské koruny podľa kurzu NBS ku dňu, keď sa stal klientsky majetok nedostupným.
Nie všetci klienti obchodníka s cennými papiermi majú však nárok na náhradu svojho majetku z prostriedkov garančného fondu. Nárok na náhradu nemajú banky, poisťovne, doplnkové dôchodkové poisťovne, správcovské spoločnosti vrátane majetku v podielových fondoch, obchodníci s cennými papiermi, burzy cenných papierov, komoditné burzy, pošty. Nárok na náhradu rovnako nemajú právnické osoby s čo len čiastočne zhodným predmetom podnikania ako osoby uvedené, osoby, ktoré musia mať podľa zákona o účtovníctve účtovnú závierku overenú audítorom, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, obce. Náhrada rovnako nepatrí klientom obchodníka s cennými papiermi, ktorí mali kedykoľvek v období do jedného roka pred dňom, keď sa klientsky majetok stal nedostupným, osobitný vzťah k obchodníkovi s cennými papiermi.
Nedostupný klientsky majetok
Aktivácia kompenzačných mechanizmov je podmienená vznikom situácie, keď obchodník s cennými papiermi nie je schopný plniť svoje záväzky voči klientom počas 48 hodín, a to v dôsledku nedostatku likvidných aktív. Klientsky majetok sa teda stáva nedostupným, ak obchodník s cennými papiermi bol vyhlásený za neschopného plniť záväzky voči klientom. Vyhlásiť obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky má právomoc Úrad pre finančný trh, a to v prípade, ak zistí u obchodníka s cennými papiermi trvalý nedostatok likvidity alebo ak sa preukáže nemožnosť odstránenia dočasného nedostatku likvidity. V prípade, ak je obchodník s cennými papiermi zároveň bankou, vyhlasuje jeho neschopnosť plniť záväzky voči klientom Národná banka Slovenska, a to podľa zákona o fonde na ochranu vkladov. Klientsky majetok sa môže stať nedostupným aj rozhodnutím súdu, ktorým súd pozastaví nakladanie s klientskym majetkom. Od tohto okamihu nie je obchodník s cennými papiermi oprávnený, až do ukončenia vyplácania náhrad, nakladať s investičnými nástrojmi a peniazmi klientov, zakázané je tiež postupovanie pohľadávok voči obchodníkovi s cennými papiermi z nedostupného klientskeho majetku, ako aj započítavania vzájomných pohľadávok medzi obchodníkom s cennými papiermi a inými osobami. Do piatich dní odo dňa vyhlásenia obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom musí garančný fond stanoviť začiatok, postup, trvanie a miesto vyplácania náhrad. Vyplácanie náhrad by malo byť ukončené do troch mesiacov, ale táto lehota môže byť za určitých podmienok aj predĺžená. Nesmie byť však dlhšia ako jeden rok.
Zdroje garančného fondu
Prvé zdroje v garančnom fonde sa sústredia vo forme vstupných poplatkov. Povinnosť uhradiť vstupný poplatok vznikne obchodníkom s cennými papiermi okamžite po získaní povolenia na činnosť (licencie) podľa zákona o cenných papieroch a vstupné poplatky sú odvodené od rozsahu, v akom môžu obchodníci s cennými papiermi svoju činnosť vykonávať. Vstupný poplatok, ktorý výrazným spôsobom umožní garančnému fondu vôbec začať činnosť, je povinná uhradiť aj Národná banka Slovenska, a to vo výške 10 miliónov korún. Ďalšími, pravidelnými, zdrojmi fondu budú ročné príspevky obchodníkov s cennými papiermi. Výšku ročných príspevkov bude stanovovať rada garančného fondu. Ich výška sa bude pohybovať v rozmedzí od 0,1 do 3 % ročnej sumy účtovanej klientom za poskytnuté investičné služby a stanovené budú tiež podľa rozsahu, v akom môžu obchodníci s cennými papiermi svoju činnosť vykonávať. Obchodníci budú po prípadnom rozhodnutí Úradu pre finančný trh povinní zaplatiť aj prípadný mimoriadny príspevok.
Ďalšími zdrojmi príjmov garančného fondu budú výnosy z použitia získaných peňažných prostriedkov. V prípade potreby fond môže čerpať aj úvery od Národnej banky Slovenska, komerčných bánk či od Fondu na ochranu vkladov. Naakumulované peňažné prostriedky môže garančný fond použiť na nákup štátnych cenných papierov so splatnosťou do jedného roka, na splátky úverov, na poskytnutie pôžičky obchodníkovi s cennými papiermi v nútenej správe na obnovenie likvidity.
Garančný fond kreuje svoje výkonné a dozorné orgány v týchto dňoch. Môže sa to zdať pomerne neskoro, keďže zákon o cenných papieroch, v ktorom je povinnosť zriadenia garančného fondu definovaná, nadobudol účinnosť na začiatku januára. Až do tohto obdobia však potrebný počet obchodníkov s cennými papiermi nezískal nové povolenie na vykonávanie tejto činnosti. V budúcnosti teoreticky môže nastať situácia, že seriózni obchodníci s cennými papiermi budú musieť nepriamo nahrádzať škodu, ktorá vznikne v dôsledku hazardných obchodov. Avšak doterajšie skúsenosti s prísnym výberom Úradu pre finančný trh pri udeľovaní povolení na vykonávanie činnosti obchodníka s cennými papiermi sú predpokladom, že k takejto situácii by dôjsť nemalo. Hlavnou myšlienkou prelicencovania musí byť totiž preverenie splnenia podmienok ustanovených zákonom pre poskytovanie investičných služieb a jeho výsledkom bude zvýšenie kvality slovenského kapitálového trhu a jeho priblíženie zvyklostiam, normám a etickým zásadám, ktoré platia na vyspelých kapitálových trhoch.