Priznám sa, že k napísaniu tohto článku ma priviedla až zarážajúca neznalosť širokej podnikateľskej verejnosti týkajúca sa úrokov z omeškania, s ktorou sa stretávam v súdnej sieni. Niekedy som pochopil, že mnohé mylné predstavy o úrokoch z omeškania vyplývali jednoznačne z toho, že spor bol komplikovaný. Často som však bol zaskočený aj základnými chybami v jednoduchých prípadoch, kedy otázka vyplývajúca z úrokov z omeškania nebola až tak zložitá. Myšlienka, že sa pokúsim problematiku úrokov z omeškania objasniť podnikateľom, ktorí sa predovšetkým s týmto inštitútom najviac stretávajú, stála pri zrode článku a súčasne toto ma viedlo k tomu, že som zvolil uvedený nadpis.
Charakteristika úrokov z omeškania
Pretože úrok z omeškania je už dlhodobo klasickým nástrojom v podnikateľských vzťahoch, nevyhnem sa troške teórie spojené s historickou osvetou. Preto ihneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že úrok z omeškania svojou povahou predstavuje určitý právny inštitút (alebo inak povedané základný prvok práva), ktorý plní súčasne:
a) preventívnu,
b) reparačnú,
c) represívnu,
d) eventuálnu a
e) zabezpečovaciu funkciu.
Čo sa týka preventívnej funkcie, dovolím si upozorniť na tú skutočnosť, že úrok z omeškania je navrhnutý tak, aby bol motiváciou pre váhajúceho účastníka, ktorý vždy zvažuje riešenie, či má alebo nemá zaplatiť. Existencia úroku z omeškania preto zakaždým smeruje k tomu, aby váhajúcu zmluvnú stranu presvedčila, že sa jej oplatí záväzok zaplatiť, a keď nezaplatíš -- tak potom nastupuje sankcia vo forme úrokov z omeškania. To je zasa represívna stránka úrokov z omeškania. Pri nesplnení peňažného záväzku, tzn. jeho nezaplatením sa predpokladá, že na strane veriteľa vždy vzniká ujma (inak povedané škoda), napríklad vo forme ušlého zisku bežne dosahovaného podnikateľom v obdobných prípadoch, ako reálny rozdiel medzi očakávaným výsledkom a skutočným stavom. Reparačná funkcia úrokov z omeškania v tomto prípade znamená, že vyčíslenie úrokov z omeškania v konkrétnej peňažnej sume paušálnym spôsobom (tzn. bez skutočného vyčíslenia a ťažkopádneho dokazovania) nahradzuje, inak povedané reparuje tento škodlivý následok. Slovenský právny poriadok sa však vôbec nebráni, aby poškodený veriteľ popri úrokoch z omeškania požadoval aj náhradu škody (v kombinácii skutočnej škody a ušlého zisku), pokiaľ si trúfa reálne preukázať, že paušálna náhrada vo forme úrokov z omeškania v celom rozsahu škodu nepokryla. Na rozdiel od vplyvu preventívnej funkcie, ktorá pôsobí na dlžníka od počiatku, sa zabezpečovacia funkcia úrokov z omeškania prejavuje na strane veriteľa a je zameraná do budúcnosti. Bolo by zavádzajúce a tiež nemorálne predpokladať, že veriteľ vedome pre dlžníka pripravil zmluvné podmienky tak, aby ich nemohol splniť, a vlastne jediným cieľom zmluvy sledovaným od počiatku je zaplatenie úrokov z omeškania bez ohľadu na dohodnuté plnenie. Takto koncipovaný prejav vôle veriteľa by sa musel kvalifikovať, že je vykonaný v rozpore s dobrými mravmi, a z uvedeného dôvodu by zmluva musela byť súdom vyhlásená za neplatnú od počiatku. Zabezpečovacia funkcia predovšetkým sleduje zabezpečenie účastníka zmluvy v potenciálnom finančnom vyjadrení, ktorého výšku je možné určiť až v budúcnosti.
Nakoniec je potrebné si povedať, že nezvyklé slovné spojenie eventuálna funkcia je potrebné chápať v tom smere, že veriteľ nie je povinný vždy sa domáhať úrokov z omeškania, nakoľko toto rozhodnutie sa vytvára ako dôsledok podnikateľskej stratégie a v konečnom dôsledku vytvára negatívny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom pre ich budúcu spoluprácu. Samozrejme, dovolím si upozorniť čitateľov, že eventuálna funkcia v žiadnom prípade nevytvára prekážku "neaplikovateľnosti" úrokov z omeškania. Iba upozorňujem na tú skutočnosť, že tak rozhodnutie, ako aj jeho následky pri uplatnení nároku na zaplatenie úrokov z omeškania závisia celkom od veriteľa. Pritom veriteľ nemusí iba zvažovať rovinu absolútnej uplatniteľnosti alebo neuplatniteľnosti práva, ale aj uplatnenia úrokov len v určitej časti omeškania, alebo v celej časti omeškania iba v časti úrokovej sadzby a iné príklady, ktoré si ďalej objasníme.
Takto široko vymedzený rozsah pôsobenia úrokov z omeškania už poznali starí Rimania, a to je čo povedať, nakoľko naši vzdialení predkovia v tom období žili v hlbokom právnom bezvedomí. Samotná existencia úrokov z omeškania jednoznačne vychádza zo starej rímskej zásady "pacta sunt servanda" (tzn. dohody sa majú plniť), ktorú už pred mnohými a mnohými rokmi vyslovil múdry Riman s menom Ulpiánus. Od vtedy ľudská spoločnosť prešla búrlivým spoločenským vývojom, ale úroky z omeškania a ich pôsobenie v právnych vzťahoch sa takmer nezmenili.
Často krát úroky z omeškania majú ešte jeden osobitný rozmer, a to časovú viazanosť. Pokiaľ pominieme možnosť naturálneho plnenia, kedy za zaplatenie úrokov z omeškania môžeme pokladať prípad, že namiesto uhoriek II. triedy dostanete to isté množstvo I. triedy, potom úroky z omeškania sú vždy viazané na plynutie času a majú progresívny charakter, tzn. že s časom absolútna suma úrokov narastá.
Základ existencie úrokov z omeškania -- omeškanie dlžníka
Ako je v ustanovení § 517 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka stroho uvedené, pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem splnenia záväzku aj úroky z omeškania. Rovnako sa na omeškanie dlžníka, ako na veľmi dôležitý právny úkon jednotlivca (vo forme pasívneho nekonania) odvoláva v obchodných vzťahov podnikateľov ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde sa konštatuje, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 tohto zákonníka. Pritom dlžník je v omeškaní, pokiaľ si svoj dlh riadne a včas nesplní. Objasnime si po právnej stránke bližšie význam jednotlivých pojmov "včas" a "riadne".
a) včas: dlžník je povinný splniť si svoj dlh (záväzok) v určenom čase, a to alebo v čase dohodnutom alebo určenom zákonom. Ide o tzv. deň splatnosti záväzku, a pokiaľ tento deň uplynie a k splneniu záväzku zo strany dlžníka nedôjde, potom je dlžník od prvej sekundy nasledovného dňa v omeškaní. Osobitnou výnimku z tejto situácie vytvára konanie veriteľa, ktoré právna teória označuje ako omeškanie veriteľa. Omeškaním veriteľa je potrebné rozumieť také jeho konanie, kedy neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu (bližšie § 522 Občianskeho zákonníka). Na prvý pohľad sa taká situácia javí ako nereálna, ale musím potvrdiť, že napríklad odmietnutie ponúkanej platby iba z dôvodu, že veriteľ si nestihol zriadiť bankový účet v krajine dlžníka, ktoré sa na prvý pohľad javí ako opodstatnené, môže sa v konečnom dôsledku stať príčinou omeškania veriteľa a dôvodom, prečo dlžník nie je v omeškaní so svojím plnením.
Skutočnosť, že omeškanie je základňou pre úroky z omeškania, potvrdil aj český súd, ktorý v svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že predpokladom uplatnenia nároku na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je až vyúčtovanie tohto úroku, lebo nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká zo zákona v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku, ktorý vyplýva z uzavretej zmluvy. Vyúčtovanie úroku z omeškania je iba informácia pre dlžníka, ako si veriteľ predstavuje konkrétnu realizáciu svojho nároku.
b) riadne: dlžník je povinný splniť svoj dlh nielen včas ale aj riadne, tzn. že musí zobrať do úvahy všetky náležitosti dohodnutého plnenia, medzi ktoré patria najmä konkrétne vlastnosti predmetu, spôsobu a miesta splnenia, osoby, ktorá ma plniť a ktorá, naopak, má plnenie konkrétne prijať, a iné dohodnuté náležitosti (napríklad dodávka nekvalitného tovaru môže odsunúť platbu do vzdialenej budúcnosti). Z uvedeného vyplýva, že hoci dlžník navonok vysiela intenzívne signály, že chce plniť v dohodnutom termíne (tzn. včas) a aj tak vykoná, bude v omeškaní, keď jeho plnenie je zaťažené vadami (zaplatil niekomu inému, zaplatil málo a iné prípady).
Z uvedeného vyplýva jednoduchý, ale často podceňovaný záver. Úroky z omeškania sa nevytvárajú už odo dňa splatnosti, ale až od prvej sekundy nasledujúceho dňa. Súčasne však nespokojný veriteľ veľakrát požaduje úrok z omeškania už aj za deň, kedy sa malo plniť. Na toto nie je zákonný nárok, a preto si svojím konaním môže skomplikovať vedenie súdneho sporu. Často požiada veriteľ súd o vydanie platobného rozkazu a uvedie v žalobe deň omeškania totožne s predpokladaným dátumom úhrady dlžnej sumy. Následne je veriteľ ako žalobca upozornený, že je potrebné požadované úroky, konkrétne dátum úrokov zladiť s právnym stavom. Žalobca poučený súdom opravu vykoná, súd ju možno posúdi ako zmenu návrhu a vydanie platobného rozkazu sa skomplikovalo.
Príklad
Na obranu mnohých žalobcov však musím tomto mieste podotknúť, že nie vždy je jednoduché povedať, kedy nastal prvý deň omeškania s plnením peňažného záväzku, tzn. určiť presne časovú hranicu omeškania. Zoberme si jednoduchý príklad, kedy dvaja podnikatelia prostredníctvom objednávky tovaru (ide o zjednodušenú akceptáciu písomného návrhu) uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka 10 kancelárskych stolov za celkovú cenu 100 000 Sk.
Obchodný zákonník dáva v ustanovení § 340 ods. 1 všeobecný návod na splatnosť záväzku, tzn. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. V našom opísanom prípade však zmluva neobsahuje dohodu o splatnosti sumy 100 000 Sk. Preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Toto je všeobecná formulácia, z ktorej každý zmluvný typ (kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné) pozná určité výnimky. Kúpna zmluva v Obchodnom zákonníku napríklad pozná odlišné upresnenie zakotvené v § 450 ods. 1, a to, že ak z kúpnej zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu vtedy, keď predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom, ale s tou výnimkou, že podľa ďalšieho odseku kupujúci už nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore. Z uvedeného vyplýva, že ak predávajúci umožní kupujúcemu v našom prípade odobrať si priamo zo skladu 10 kancelárskych stolov, resp. sa mu ich zaviaže dodať do jeho prevádzkarne, potom v tento deň je kupujúci súčasne povinný aj zaplatiť kúpnu cenu, a pokiaľ tak neurobí, dostane sa nasledujúci deň do omeškania. Okrem prípadov hotovostnom styku sa v podnikateľskej praxi môžeme popri stretnúť aj s vystavovaním faktúr. Pri faktúrach je bežnou praxou, že splatnosť kúpnej ceny sa posúva, hoci toto nebolo v zmluve zakotvené (napríklad predávajúci vystaví faktúru s dňom splatnosti 14 dní odo dňa dodania tovaru, hoci Obchodný zákonník mu umožňuje požadovať zaplatenie kúpnej ceny dňom dodania tovaru). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že je plne v dispozícii každého veriteľa, akú časť mu prislúchajúcich úrokov bude od dlžníka požadovať, viď v úvode zdôraznená eventuálna funkcia.
S problematikou omeškania, tzn. pojmu "včas", je tesne spätá zaujímavá otázka -- Kto určuje posledný deň splatnosti? Odpoveď je tak trochu trojkráľová -- veriteľ alebo dlžník alebo zákon.
1. Veriteľ: hoci určenie posledného dňa je alebo dohodnuté v zmluve (napríklad večne sa opakujúcou formuláciou do 14 dní od dodania tovaru) alebo vyplýva z inej právne relevantnej skutočnosti, je veriteľ, presnejšie povedané jeho účet v obchodných vzťahoch tým miestom, ktoré presne označuje deň, kedy sa peňažný dlh splnil. Uvedená skutočnosť vyplýva z textu ustanovenia § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upresňuje, pripísaním platenej sumy na účet veriteľa v jeho banke sa peňažný záväzok platený prostredníctvom banky považuje za splnený. V prípade platby poštovou poukážkou je záväzok splnený vyplatením sumy na pošte veriteľovi.
2. Dlžník: na rozdiel od vzťahov podľa Obchodného zákonníka sú vzťahy vzniknuté podľa Občianskeho zákonníka založené na ochrane občana. Preto sa nečudujme, že Občiansky zákonník pripustil odlišnú konštrukciu pre deň úhrady záväzku v ustanovení § 567 ods. 2 v tom duchu, že dlh je splnený okamihom, keď bola suma poukázaná na pošte alebo odpísaná z účtu dlžníka v jeho banke. Je pritom jedno, či ide o prostého občana alebo o podnikateľa.
3. Zákon: často, a to predovšetkým z nevedomosti, si zmluvné strany dohodnú splatnosť peňažného záväzku tak nešťastne, že posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo na štátny sviatok. Čo potom robiť v takej situácii? Banky a pošty sú v tento deň väčšinou zatvorené. Odpoveď dáva ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka, ktoré je všeobecným ustanovením pre lehoty tak v občianskom, ako aj v obchodnom práve. Preto, ak posledný deň pripadne na uvedené dni, nastáva zo zákona predĺženie lehoty v takom rozsahu, že posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Priblížme si uvedenú situáciu na jednoduchom prípade. Náš dlžník si ráno počas prebúdzania uvedomí, že je posledný deň stanovený poisťovňou na úhradu poistného. Rýchlo sa oblečie, na zastávke na poslednú chvíľu vhupne do električky, ktorá ho privezie pred banku. Tá je však na počudovanie zatvorená. Náš dlžník si uvedomí až teraz, že je Veľký piatok. Na ďalší deň, sobotu je banka tiež zatvorená a uvedený proces sa preruší až v utorok po Veľkonočnom pondelku. Zrátané a podčiarknuté, náš dlžník je v utorok už 4 dni v omeškaní. Napriek tejto skutočnosti, pokiaľ svoj záväzok uhradí prostredníctvom pošty alebo banky, nie je v omeškaní. Naopak, paradoxom je, že ak náš dlžník podľahne panike, a v snahe všetko napraviť dorazí udychčaný v utorkové ráno do pokladnice poisťovne a tam svoje dlžné poistné uhradí, tak bude v omeškaní, lebo zaplatil v hotovosti a oneskorene.