S Henrim de Castriesom o regulácii v poisťovníctve a národných zvyklostiach
Celosvetový pohľad na záujem o životné poistenie poskytuje množstvo kontrastov. V regiónoch rozvíjajúcich sa trhov poisťovne evidujú rýchly rast svojho trhu. V rozvinutých krajinách sa produkcia znižovala a poisťovne bojovali skôr o marže ako o objemy predaja. Výnimkou nebolo ani utlmovanie a presúvanie činností do iných regiónov.
* Zmeny na poistnom trhu
Poklesy ceny akcií spravili z finančných skupín zaujímavé investičné príležitosti. "Toto je jedinečná príležitosť pre opätovné naštartovanie fúzií a akvizícií. Trh bol na dva až tri roky úplne zamrznutý. Vysoká volatilita síce sťažuje stanovenie reálnej hodnoty majetku, no stabilizácia na trhu umožní podpisovanie nových zmlúv. V dohľadnom čase môžeme očakávať, že poisťovne budú svoje pôsobenie rozširovať práve prostredníctvom kúpy konkurentov." V porovnaní so situáciou pred krízou bude mať preskupovanie síl na poistnom trhu o čosi inú podobu. "Niektorí hráči budú nútení predať sa. Bude to z dôvodu zháňania prostriedkov na splatenie štátnych pomocí, ktorých sa im dostalo počas krízového obdobia.
Predpokladám, že v krajinách rozvíjajúcich sa trhov bude aktivita v tomto smere vyššia, aj keď z iného dôvodu. V týchto regiónoch totiž mnohí hráči plánujú zrýchliť svoju expanziu." Práve tieto krajiny ponúkajú zaujímavý potenciál na rast. "Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tieto trhy sú nasýtené, no kto hľadá možnosti na svoje rozširovanie, môže ich nájsť už iba v strednej a vo východnej Európe, v Latinskej Amerike a v Ázii." Takáto stratégia sa týka aj skupiny AXA. "Naším cieľom je rásť, predovšetkým organicky. No v žiadnom prípade nevylučujeme, že využijeme príležitosť na prípadnú zaujímavú akvizíciu."
Plány v rozvoji podnikania do veľkej miery ovplyvňuje svojimi rozhodnutiami aj vláda krajiny. Ako sa zmenili plány po politických zmenách v Česku a na Slovensku? "Vo všeobecnosti je dobré, a treba povedať, že to platí všade vo svete, ak je vláda priateľská k podnikateľskému prostrediu a nevyhýba sa reformám. To, čo hľadáme my a aj klienti, je predovšetkým rast. Rast sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom rozvíjania podnikateľských aktivít, ktoré nájdu podporu tiež v očiach štátu. To so sebou prinesie i záujem o nákup produktov u obyvateľstva, pretože bude mať prostriedky vďaka tomu, že sa bude mať kde zamestnať a napredovať. Jednou z ciest, ako dospieť k zvyšovaniu bohatstva, je práve tlačiť na realizáciu reforiem."
* Snaha o reguláciu
Dôsledky finančnej krízy nepociťujú iba majitelia cenných papierov, ale aj finančné inštitúcie. Európska únia má snahu zamedziť jej opätovnému vzniku formou zvýšenej regulácie. Tá má dvojitý charakter. Má sa chrániť spotrebiteľ na finančnom trhu a majú sa zvýšiť požiadavky na kapitálovú primeranosť finančných inštitúcií, poisťovne nevynímajúc. "Pre Európsku úniu je určite dobré mať určitý stupeň regulácie. Na druhej strane je dobré si uvedomiť, že poisťovňa v žiadnom prípade nie je banka." Nemá pritom na mysli iba typ produktov, ktoré tieto dve inštitúcie ponúkajú, ale predovšetkým spôsob podnikania. "Dôkazom je fungovanie týchto dvoch typov finančných inštitúcií počas krízy. Nielen že nepadla ani jedna poisťovňa, ale dokonca nezaznela ani jedna správa informujúca o problémoch niektorej z poisťovní. Preto sa kríza nedotkla ani klientov poisťovní." Predpokladá, že samotná regulácia poisťovací biznis vlastne ani formálne nezmení.
V každom prípade víta novú smernicu Solvency II. "Môže to byť dobrá vec. Avšak iba vtedy, ak je správne,nakalibrovaná´. Skutočne sa však obávame, že v tomto smere si s jej navrhovateľom nebudeme rozumieť."
Snahu o sprísnenie podnikania na poistnom trhu si nevie vysvetliť. "Samozrejme, že sa nás kríza dotkla. V žiadnom prípade však nemôžeme hovoriť o takom dosahu, aký zažil bankový sektor. Vyplýva to totiž z odlišného spôsobu podnikania," hovorí H. de Castries. Väčšina problémov, pre ktoré kríza vznikla a prenášala sa z jedného regiónu do druhého, tkvie v potrebe dostatočnej likvidity na chod spoločnosti. "Poisťovne neposkytujú hotovosť iným subjektom. Vyzbierané peniaze od klientov investujú na dlhé obdobie. Nakupujú cenné papiere, neposkytujú pôžičky. To je dôvod, prečo nemôžu pociťovať nedostatok likvidity." Banky, naopak, jej nedostatočnú hladinu znášajú veľmi ťažko. "Isto, aj niektoré poisťovne mohli pociťovať problémy, išlo však o spoločnosti, ktoré svoje aktivity vykonávali aj inde ako na poistnom trhu. Pravdou je však aj to, že v Európe ani jedna poisťovňa nepožiadala vládu o finančnú injekciu.
A vládne pomoci hýbali tiež verejnou mienkou. Obyvateľstvo nevnímalo poisťovne ako subjekty, ktoré by potrebovali pomoc od štátu." Oblasti, ktoré kríza ovplyvnila, sa nachádzajú predovšetkým v správe majetku. "Preto považujem poisťovne za obete krízy. Pokles finančných trhov zapríčinil pokles hodnoty majetku, ktorý máme pod správou. Zníženie jeho hodnoty má priamy vplyv na inkasované poplatky za správu. Druhotným následkom poklesu trhov sú tak aj poklesy príjmov poisťovní, a to sa prejaví na našich finančných ukazovateľoch," vysvetľuje.
Henri de Castries vyštudoval dve vysoké školy, jednu ekonomického charakteru a druhú so zameraním na manažment v štátnej správe. Keď sa po ukončení štúdia rozhodoval, kam sa bude uberať z profesijnej stránky, svoj pohľad upriamil práve na túto oblasť.
Konkrétne išlo o francúzske ministerstvo financií. O svojich začiatkoch hovorí rád. "Na ministerstve som sa naučil množstvo nových vecí. Určite bola moja voľba tým správnym krokom do prvého zamestnania," hovorí dnes H. de Castries. Po štyroch rokoch hľadal príležitosť, kde by mohol napredovať. Našiel ju v štátnej pokladnici Francúzska. "Mal som veľmi zaujímavú prácu. Bolo to v období, keď sa začínal privatizačný proces." Vždy sa zaujímal o spoločnosti, financie a podnikanie, a naraz sa mu ponúkala možnosť, kde to všetko bude mať na jednom mieste, a nie iba v teoretickej rovine. "Ako praktikant som bol priamo v centre diania, mohol som sledovať všetko okolo toho." V rámci toho využil príležitosť viesť tím mladých ľudí. "Našou úlohou bolo v roku 1986 v rámci prvého privatizačného programu zorganizovať všetko pre jeho bezchybný priebeh."
V roku 1989 ho už však zlákala súkromná sféra. Na začiatky v skupine AXA nikdy nezabudne. Celá skupina mala vtedy v porovnaní so súčasným stavom sotva desatinovú veľkosť. "Mali sme pred sebou výzvy a v mysliach ambiciózne plány. Mali sme obrovskú chuť rozvíjať spoločnosť zo všetkých stránok." Ako finančný riaditeľ mal za úlohu napríklad aj vyhľadávať príležitosti na akvizície, čo dodnes považuje za skutočne veľmi zaujímavú náplň práce. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nikdy neľutoval svoje rozhodnutie vstúpiť do finančnej inštitúcie. "Toľké roky v jednej finančnej spoločnosti sú jednoducho nesmierne zaujímavé a úžasné." Túžba hľadať nové možnosti rozvoja ho neopustila dodnes.
Celý článok nájdete v tlačenej verzii časopisu Investor.