Nárok na odstupné
S poberateľkou starobného dôchodku sme uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú od 1. 1. 2007 do 31. 8. 2007 a dodatkom jej bola predĺžená do 31. 3. 2008. V októbri bolo rozhodnuté, že jej pracovné miesto sa zruší k 31. 12. 2007. Bude mať táto zamestnankyňa nárok na odstupné, keď sa jej pracovný pomer má skončiť až 31. 3. 2008? My sa domnievame, že áno, ale nevieme, či je to správne.
Ak poberateľ starobného dôchodku uzatvorí pracovný pomer, je v rovnakej pracovnoprávnej pozícii ako každý iný zamestnanec. Má rovnaké povinnosti i rovnaké práva, vrátane práva na odstupné, ak sa jeho pracovný pomer skončí z organizačných dôvodov skôr, ako uplynie doba, na ktorú je uzatvorený. Ak pracovný pomer vašej zamestnankyne ukončíte z organizačných dôvodov -- zrušenie pracovného miesta skôr ako 31. 3. 2008, zamestnankyňa má nárok na odstupné.
Dovolenka
Mám 55 rokov a odpracovaných mám vyše 35 rokov. Pracujem u súkromného podnikateľa, nepretržite soboty aj nedele. Pracovný čas je od 4. hodiny do 8. hodiny a potom popoludní od 16. hodiny do 19.30 hodiny. Niekedy si na siedmy deň beriem voľno, za ktoré mi zamestnávateľ odráta zo mzdy. Chcela by som vedieť, na koľko dní dovolenky mám nárok. Zamestnávateľ tvrdí, že viac ako základnú výmeru mi nezaplatí.
Všetko, čo napísala naša čitateľka, je porušením zákona. Jej zamestnávateľ sa správa tak, ako keby nežil v 21. storočí, ale niekoľko stoviek rokov predtým. Každý zamestnanec má právo na nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní dvoch dní. Uvedený postup, že zamestnávateľ kráti mzdu, ak si zamestnanec "dovolí" vziať voľno vtedy, keď naň má nárok, je absurdný. A po 35 rokoch práce má zamestnanec nárok na dovolenku v rozsahu 5 týždňov, pričom zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu za čerpanie dovolenky náhradu mzdy. Odporúčame vám porozprávať sa so zamestnávateľom a spomenúť mu, že existujú orgány, ktoré kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a pokuta, ktorú môže dostať, bude podstatne viac presahovať to, o čo ukrátil svojich zamestnancov.
Voľno s náhradou mzdy
Má zamestnanec nárok na čerpanie 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy na sprevádzanie dieťa, ak jeho manželka je na rodičovskej dovolenke?
Účelom rodičovskej dovolenky je prehĺbenie starostlivosti o dieťa až do troch rokov jeho veku a v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosť až do šiestich rokov veku dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že všestrannú starostlivosť o dieťa venuje predovšetkým rodič na rodičovskej dovolenke. Nie je však vylúčené, aby sa o dieťa postaral v nevyhnutnom prípade aj druhý rodič vrátane sprevádzania dieťaťa na vyšetrenie alebo ošetrenie. Ak zamestnanec preukáže, že dieťa z objektívnych dôvodov nemohol sprevádzať rodič na rodičovskej dovolenke, pretože je napríklad sám chorý alebo sa stará o ďalšie dieťa, prípadne sa tento rodič sám musel podrobiť vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca, môže zamestnanec čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy v stanovenom rozsahu na sprevádzanie dieťaťa na vyšetrenie alebo ošetrenie.
Lekárska prehliadka
Zahŕňa sa pravidelná preventívna alebo aj vstupná lekárska prehliadka do počtu 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy, na ktoré má zamestnanec nárok?
Vstupná a pravidelná lekárska prehliadka, ktorú má zamestnanec absolvovať v súvislosti s výkonom svojej práce, nie je dôležitou osobnou prekážkou v práci. Tieto prehliadky sa vykonávajú na príkaz zamestnávateľa alebo v zmysle právnych predpisov (Zákonník práce, predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Ak nie je možné absolvovať ich mimo pracovného času, môžu sa vykonať aj v pracovnom čase a sú podľa § 138 ods. 1 Zákonníka práce pracovným voľnom s náhradou mzdy.
Avšak iné preventívne prehliadky, hradené zdravotným poistením podľa príslušných právnych predpisov v oblasti zdravotníctva (napr. gynekologické prehliadky), prípadne samotným zamestnancom, sú dôležitým osobnými prekážkami v práci, na vykonanie ktorých Zákonník práce umožňuje zamestnancovi čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najviac 7 dní v kalendárnom roku.
Psychologické testy
Firma, v ktorej som sa uchádzala o zamestnanie, vykonáva v rámci pohovoru psychologické testy. Má na to právo?
Ak zamestnávateľ overuje osobnostné predpoklady budúceho zamestnanca napríklad formou vypĺňania psychodiagnostických dotazníkov, mal by si na to vyžiadať súhlas uchádzača. To platí aj v prípade, že zamestnávateľ pri tom využíva služby psychológov. Náklady s tým spojené znáša zamestnávateľ. V takýchto prípadoch ide o uplatnenie zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 7 uvádza najmä:
-- osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby (okrem niekoľkých špecifických prípadov ustanovených priamo v citovanom zákone)
-- ak zamestnávateľ spracúva osobné údaje na základe súhlasu dotknutej osoby, je povinný v prípade pochybností preukázať Úradu na ochranu osobných údajov SR kedykoľvek na jeho žiadosť, že súhlasom disponuje. Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo čestným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom. Písomný súhlas preukazuje zamestnávateľ úradu dokladom, ktorý potvrdzuje poskytnutie súhlasu. Dôkaz o súhlase obsahuje najmä údaj o tom, kto súhlas poskytol, komu sa tento súhlas dáva, na aký účel, zoznam alebo rozsah osobných údajov, lehotu platnosti súhlasu a podmienky jeho odvolania. Súhlas daný v písomnej forme je neplatný bez vlastnoručného podpisu toho, kto súhlas dáva;
-- bez uvedeného súhlasu zamestnávateľ môže spracúvať osobné údaje vtedy, ak
sa vytvárajú predzmluvné vzťahy alebo opatrenia na žiadosť dotknutej osoby,
ak je predmetom spracúvania výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov, ak sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje -- v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť.
Súhlas kandidáta na vyplnenie psychodiagnostických dotazníkov je z formálneho hľadiska jednoduchý. Stačí vyhlásenie s uvedením mena, priezviska, titulu kandidáta a s textom: "Svojím podpisom potvrdzujem, že súhlasím s vyplnením psychodiagnostických dotazníkov na zistenie osobnostných predpokladov na obsadzovanú pracovnú funkciu, ktoré sú súčasťou výberového konania u zamestnávateľa (uviesť názov zamestnávateľa ). Zároveň súhlasím so spracovaním údajov psychológom." K tomu treba uviesť dátum, miesto a podpis kandidáta.
Ak uchádzač o zamestnanie nesúhlasí s konaním psychodiagnostických testov, môže ich odmietnuť. Musí však počítať s tým, že odmietnutie môže ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o prijatí zamestnanca na obsadzované miesto.
Odchodné a dôchodok
Siedmeho decembra 2007 splním podmienky na starobný dôchodok, o ktorý chcem požiadať. Zamestnávateľ mi umožňuje zostať naďalej pracovať. Pýtam sa, či musím prerušiť pracovný pomer z dôvodu, aby som mohla požiadať o odchodné, alebo mám požiadať o odchodné, až keď dostanem výmer o dôchodku od Sociálnej poisťovne?
Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Nárok na odchodné vznikne vtedy, ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení. Z uvedeného znenia vyplýva, že zamestnanec má nárok na odchodné vtedy, keď končí aktívnu pracovnú činnosť a skutočne odchádza do dôchodku. Ak požiadate o dôchodok, ale budete naďalej pracovať, váš nárok na odchodné sa odkladá až dovtedy, keď skončíte pracovný pomer a fakticky odídete do dôchodku
StoryEditor