Mám to pomerne jednoduché. Od nežnej revolúcie v 1989 som úplne sústredený na sledovanie politiky. Môj krátky dvojročný pobyt v parlamente spôsobil, že sa mi tá politika zaryla pod kožu. Žijem vlastne neustále sledovaním vnútropolitickej a zahraničnopolitickej situácie. Preto vždy, keď prichádza 17. november, nemám problém o tom hovoriť a aj sa na to pretriasanie udalostí teším. Som profesionálny hudobník a hudba zapĺňa môj profesionálny zmysel života, ale pokiaľ mám čas, hneď si púšťam televíziu, čítam noviny. V súčasnosti sa ma najviac dotýka umiestnenie, respektíve neumiestnenie radarovej základne v našej republike. Možno sa to vám na Slovensku môže zdať ako trochu okrajová záležitosť, ale ja v tom vidím hlbšiu súvislosť s našimi novodobými dejinami, pretože my sme boli vždy nejakým nečakaným spôsobom v minulosti podvedení a vyhodení z konceptu. V 1939 Beneš totálne naletel na Mníchovskú dohodu, nebol schopný domyslieť to ďalej, v roku 1948 opäť Beneš naletel komunistom, opäť nebol schopný tú situáciu domyslieť ďalej. V roku 1968, keď to zoberieme v určitej skratke, naletelo dubčekovské vedenie Sovietom a uchlácholilo sa myšlienkou, že už odtiaľ nemôže prísť zásadné nebezpečenstvo. Kladiem si otázku, čo bude teraz pre nás tým Trójskym koňom? Hovorím si, mohol by to byť ten radar. Američania sú, samozrejme, naši spojenci a veríme im, ale oni sa nevyznajú dobre v európskej politike, neberú niektoré ohľady až tak vážne. Môžu urobiť osudovú chybu, a tú chybu vidím vo fakte, že ponúkli Rusom pobyt a spolupôsobenie na radarovej základni u nás. Vyzerá to, že sa mocnosti opäť dohovárajú cez našu hlavu. Stále spomínam na odsúvajúcu sa sovietsku armádu, pretože som bol členom komisie, ktorá sa starala o odsun sovietskej armády. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby sa ruská vojenská topánka už na naše územie nedostala. Prečo? Argumentácia zo strany Ruska je taká, že Rusi už nie sú Sovieti a je tam demokracia. Nebudem však veriť ruskej politike skôr, kým neodstráni sochu Vladimíra Iľjiča Lenina, jedného z najväčších masových vrahov 20. storočia, ktorý stojí v rade s Hitlerom a so Stalinom z Červeného námestia a pokiaľ sa Rusi definitívne nerozídu so svojou komunistickou minulosťou, čo ešte neurobili. Prvýkrát v slovenských Hospodárskych novinách vyjadrujem myšlienku... (chcel som to urobiť až v našej televízii zajtra). Týmto vyzývam Putina a jeho vládu, aby odstránili V. I. Lenina z mauzólea, pretože je to pre mňa paralela, akoby ležal Adolf Hitler v Berlíne a boli tam všetci ľudia postrkovaní puškami nemeckých vojakov, aby boli ticho. Skutočne som tade nedávno prešiel a cítil som sa neskutočne trápne, ako za komunistov.