Saudek pre HN: Žijem si ako prasa v žite

Na Slovensko prišiel predstaviť svoju novú knihu poviedok Tramvaj noci. "V knihe nájdete veľké prasaciny, množstvo vulgárností a dodnes ma pre ne nikto nenapadol,“ hovorí pre HN Jan Saudek.

Vo vašej novej knihe Tramvaj noci sa v tridsiatich poviedkach strieda pocit sna a reality, pričom je medzi nimi veľmi tenká čiara. Viete ešte odlíšiť sen od reality?
Už nerozlišujem, či to, čo žijem, je sen alebo realita. Neviem, či je to postupujúcou chorobou alebo alkoholizmom, neviem však rozoznávať, čo je skutočnosť a čo iba predstava. Tramvaj noci som písal ako prúd vedomia, spontánne, tak, ako to prišlo. Celé mi to trvalo dva a pol mesiaca.

V jednej z poviedok tvrdíte, že písať a fotografovať už vie dnes takmer každý. Stretli ste sa s tým, že by sa vás niekto snažil napodobniť? Dával si vás za vzor?
Ak by som videl rovnako dobré fotografie, ktoré spravil niekto iný, určite by som sa rozčúlil, zúril by som a preklínal všetko. To, že sa niektoré z tých mojich fotografií páčia, je dôvod dlhovekosti. Niektoré sú staré päťdesiat rokov, niektoré sú novšie. Ľudia napríklad hovoria, že moje rané fotografie sú lepšie.

Vy si to nemyslíte?
Nemyslím si, že sú lepšie. Sú len známejšie, ľudia ich už poznajú. To, čo robím teraz, je nové a ľudia to až tak neprijímajú. Aj Bob Dylan, keď začal s elektronickou gitarou, tak ho najprv vypískali. A potom to aj tak všetci vzali. Myslím si, že fotky, ktoré robím dnes, budú o päťdesiat rokov "in“.

Nikdy ste nechceli mať pokračovateľa, niekoho, kto plnohodnotne prevezme vaše miesto?
Dlhé roky som mal priateľku slečnu Sáru, ktorá sa u mňa naučila remeslo. Fotí veľmi obstojne a má veľmi dobré nápady. Navyše, od práce ju neodvracia alkohol tak, ako mňa. Chcel som, aby pokračovala presne v tom štýle, ako fotografujem ja, ale odmietla to. Nakoniec sme sa dosť tragicky rozišli. Bol by to však dobrý nápad, pretože v histórii svetovej fotografie by to bolo prvýkrát, čo niekto pokračuje v začatom diele.

V knižke čitateľ nájde veľmi často akýsi ideál toho, aké by mali veci podľa vás byť a porovnanie, aké nedokonalé a zlé v skutočnosti sú. O čo sa v živote snažíte vy?
Dosiahnuť dokonalosť je nemožné, je však našou povinnosťou sa o to pokúšať. Samozrejme, aj ja sa o to snažím. Menej sa hanbím, hoci sa mám viac za čo hanbiť a to je vlastne dôvod, prečo som s touto knižkou vôbec prišiel na trh - pretože má ďaleko k dokonalosti. Nemyslím si, že by niekto z našich spisovateľov hovoril pravdu tak, ako ja. V knihe nájdete veľké prasaciny, množstvo vulgárností a dodnes ma pre ne nikto nenapadol. Nehovoria mi, že je to nestráviteľné. Keď som Tramvaj noci dopísal, už som ju po sebe nečítal. Čítal som po sebe iba prvú knižku, ale nezmenil by som na nej ani jedno slovo. A bol by som rád, ak by som si o desať rokov mohol prečítať tuto knihu a povedal, že by som ani jedno slovo nezmenil.

Podľa života, ktorý ste viedli, je viac ako zrejmé, že nemáte obyčajnú rodinu. Zmeškali ste niekedy v živote niečo, čo vás potom veľmi mrzelo?
Zmeškal som všetko. Ale ak by ste v živote robili čokoľvek, vždy sa nájde niečo, čo budete ľutovať. Oženíte sa, budete ľutovať. Zostanete sama, budete ľutovať. Budete mať deti, bude vám to ľúto, nebudete mať deti, bude vám rovnako ľúto, že ste stará a nemáte deti ani vnúčatá. Ja ľutujem všetko, ale rozhodne neľutujem svoje posledné dve deti. Obe sú urobené pri plnom vedomí, bezohľadne. Znamená to, že ma neuvidia, keď budú maturovať, je to nemožné. Ale som rád, pretože som prvýkrát videl ako prichádzajú na svet, a prežívam s nimi ten zázrak detstva. Skutočne neľutujem, že sa narodili a som rád, že sú zdravé. Pretože to moje pitie je naozaj strašné.

Sú nevera a pitie veci, ktoré vás ovládajú a neviete ich ovplyvniť? Prečo sa nechávate takto manipulovať zlozvykom?
Nechám sebou mávať, pretože ako Bob Dylan spieva vo svojich piesňach - prehrať nie vždy znamená vyhrať a vyhrať niekedy znamená aj prehrať. Tak napríklad dopadol Elvis. Zničili ho peniaze, pretože začal brať drogy. Mňa to, že som pred troma rokmi veľmi ochudobnel, oslobodilo. Slobodný totiž znamená nemať čo stratiť. A ja naozaj nemám čo stratiť. Kruto by sa ma však dotklo, ak by zomrelo dieťa - akékoľvek dieťa, nielen moje. A to sa deje denne, je to veľmi bolestivé. Inak si žijem krásne, ako prasa v žite.