Časy, kedy sa pri vydaní novej atraktívnej knihy tvorili rady pred kníhkupectvami, sú už dávno preč, azda len s výnimkou Harryho Pottera. Aj náklady na Slovensku vydávaných kníh, či už pôvodných alebo prekladových, sú neporovnateľne nižšie ako kedysi.
Kto, čo a koľko
Predpovede skeptikov, že knihy nahradí televízia a počítače, sa však nenaplnili, ešte stále čítame. Kto, čo a koľko, sa snažil zistiť výskum čítania, ktorý už od roku 2003 uskutočňujú Literárne informačné centrum a Národné osvetové centrum. Projekt je zameraný na tri demografické skupiny (dospelá populácia, desaťročné deti, stredoškoláci) a uskutočňuje sa v trojročných cykloch. V utorok vyhodnotili rok 2007, kedy sa venovali stredoškolákom.
Výskum sa uskutočnil medzi 1 201 žiakmi 18 stredných škôl všetkých typov na celom Slovensku. Členovia výskumného tímu dospeli k niektorým zaujímavým záverom. Každodenných čitateľov beletrie je napríklad v stredoškolskej populácii menej (6,8 percenta) ako medzi dospelými (9 percent). Pravdepodobne to však nevyplýva z nechuti čítať, ale skôr to súvisí so životným štýlom stredoškolákov, ktorí veľa času trávia pri športe, na diskotékach či na koncertoch. Dôležitejšie je zistenie, že až 70,5 percenta študentov, ktorí čítajú beletriu denne alebo takmer denne, využíva internet minimálne raz do týždňa ako vzdelávacie médium. Navyše viac ako polovica z nich vôbec nehrá počítačové hry, tretina z nich raz do týždňa. Z toho je zrejmé, že stredoškoláci čítajúci krásnu literatúru sú kultivovanejší a pragmatickejší užívatelia internetu.
Tento prieskum je novátorský v tom, že neskúmal len čítanie beletrie, ako sa to robievalo v minulosti, ale aj profesijné čítanie odbornej literatúry, čítanie odbornej literatúry vo voľnom čase (ako prirodzené sebavzdelávanie) aj čítanie periodickej tlače.
Predpokladaný negatívny vplyv elektronických médií na čítanie sa nepotvrdil. Naopak, údaje, ktoré sa v rámci prieskumu zhromaždili od roku 2003 medzi dospelými a desaťročnými deťmi signalizujú, že klasické čítanie si v kultúre udržiava stabilné miesto a čítanie beletrie nepochybne vychováva náročnejšieho, kultivovanejšieho televízneho diváka a tiež používateľa internetu.
Gymnazisti čítajú menej
K prekvapujúcemu zisteniu dospeli autori projektu pokiaľ ide o slovenskú literatúru. Jej pravidelnými čitateľmi je totiž 1,9 percenta žiakov stredných odborných škôl, ale len 1,1 percenta gymnazistov. Na otázku HN, či to súvisí s celkovým znižovaním kvality gymnázií, odpovedal člen výskumného tímu Peter Valček: "Ak zistíme, že niektorý stredoškolák nevie, kto je to Hviezdoslav, čo sa pri výskume aj stalo, nemusí to ešte znamenať katastrofu. Dôležité však je, že sme zachytili stav jednej z aktivít študentov a ďalšie roky ukážu, aký je vývoj."
Steelová kontra Vasilková
V rámci výskumu dostávali respondenti aj otázku, ktorá knižka ich najviac zaujala. Podľa ďalšieho člena výskumného tímu Ľubora Hallona je zaujímavé, že na začiatku výskumu boli najobľúbenejšie knihy Daniele Steelovej, zatiaľ čo dnes vedie slovenská spisovateľka Táňa Keleová-Vasilková.
Stredoškoláci a noviny
Čítanie periodickej tlače bolo napriek odlišnej motivácii vo vzťahu k ostatným typom čítania (pri čítaní novín ide najmä o získavanie informácií) tiež súčasťou prieskumu. Treba povedať, že o dennú tlač sa živo zaujíma 78 percent stredoškolákov, čo je podobný obraz ako pri dospelej populácii. Zvláštne je, že medzi najvernejších čitateľov dennej tlače patria žiaci priemysloviek.
Výskum ukázal aj to, o čo v novinách prejavujú stredoškoláci najväčší záujem: o bulvárne podanie spoločenského života (31,7 percenta), o zaujímavé správy zo sveta (26,8 percenta) a šport (16,9 percenta). Projekt skúmal aj spôsob čítania denníkov. Jednoznačne najviac (vyše 50 percent) gymnazistov, žiakov priemysloviek aj učilíšť povedalo, že čítajú len články, ktoré ich zaujmú titulkom, niektorí sa dokonca vyjadrili, že čítajú len titulky. Vyše 15 percent stredoškolákov číta len niektoré rubriky a približne tretina hľadá v denníkoch viac zábavu ako kvalifikované názory.
Voľný čas
To, že sa vyplatí pestovať záujem študentov o čítanie, dokazujú aj ďalšie fakty. Súčasťou dotazníka totiž bola aj časť zameraná na aktivity stredoškolákov vo voľnom čase a ich hodnotovú orientáciu a závislosti. Ukázalo sa, že viac ako 17 percent stredoškolákov vyskúšalo drogy, pričom 14,5 percenta sa k nim opakovane vrátilo. Najviac tých, ktorí o drogu vôbec nejavia záujem, je medzi každodennými čitateľmi beletrie a odbornej literatúry. Z prieskumu vyplynulo, že súvislosť medzi čitateľským správaním a vzťahom k drogám je priaznivá -- časté čítanie literatúry tvorí zreteľný rámec na odmietanie drog. Odborníci totiž upozorňujú, že k drogám môže mládež viesť aj nuda.
V oblasti nelátkových závislostí, ako sú napríklad hracie automaty, sú percentá signalizujúce závislosť (1,7 percenta) oveľa nižšie, zároveň je však o 4 percentá nižší počet tých, ktorí automaty vôbec nevyskúšali. Túto závislosť stredoškolská populácia nepovažuje za takú nebezpečnú ako drogy.