Spája sa s vami povesť úspešného manažéra. Ako sa ním človek stane?
V mojom prípade to nebolo extrémne rýchle, išlo o postupný vývoj. Najskôr som naberal skúsenosti, nezačal som z postu referenta špecialistu hneď riadiť 50 ľudí. Postupne som viedol jedného človeka, menšie skupiny pracovníkov až som sa prepracoval na post vedúceho oddelenia faktoringu v Tatra banke. Veľmi dôležité pre mňa boli konzultácie s ľuďmi v mojom okolí. A vo veľkej miere za to vďačím aj samoštúdiu. Snažím sa získavať rôzne materiály, podklady, čo mi dosť pomohlo.
Išlo o odbornú literatúru z oblasti, v ktorej ste pôsobili?
Nie, týkala sa skôr rozvoja osobnosti. Odborné vedomosti som získaval najmä vďaka naberaniu skúseností. Vyštudoval som podnikový manažment, ktorý s bankovníctvom nemá veľa spoločné, takže po príchode z vojenskej služby a nástupe do banky som znalosti zo školy veľmi využívať nemohol.
A čo vám dala vojna?
(Smiech). Jediný poznatok, a síce, že tak ako vo filmoch to funguje aj v skutočnosti. Inak nič.
Ste teda spokojný s tým, čo ste doteraz dosiahli?
Som sebakritický človek a vždy nájdem niečo, čo sa dalo a dá urobiť lepšie. Pri nástupe do banky sa ma pri pohovore spýtali, kde sa vidím o desať rokov. Odpovedal som, že v predstavenstve, takže ambície určite mám.
Odchodom do inej spoločnosti sa tam však asi nedostanete.
Súčasná pozícia bola pre mňa novou výzvou. Navyše v kariérnom živote neplatí heslo nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. No momentálne je predo mnou zaujímavá práca na niekoľko rokov, takže sa na ňu plne sústredím .
Sú práve nové výzvy tým hlavným dôvodom, prečo ľudia menia zamestnanie?
V mojom prípade to jednoznačne platí. Navyše Coface sa rozhodol spustiť na Slovensku poistenie pohľadávok, a to úzko súvisí s obchodným financovaním. Tomu som sa venoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, takže mám aj potrebný prehľad.
Uvedomujú si naše firmy, že pohľadávka je majetok ako každý iný a že sa dá poistiť?
Presvedčiť ich o tom bude jedna z našich najdôležitejších úloh. Musíme ich naučiť, že podobne ako pri chorobách je prevencia lepšia ako následná liečba.
Vrátim sa späť k faktoringu, pred niekoľkými rokmi nebol veľmi obľúbeným produktom. Pravidelne sme museli upozorňovať na jeho dôležitosť a prinieslo to svoje ovocie. Niečím podobným prejdeme aj pri poistení pohľadávok.
Nie je v tomto smere lepšie a hlavne lacnejšie obrátiť sa na súdy či sa s dlžníkom dohodnúť?
Z pohľadu istoty určite nie. Veritelia sa totiž pri poistených pohľadávkach nedostanú do dlhodobých problémov, ktoré by ovplyvnili ich cash flow. Poistné plnenie im dá istotu, že po určitom čase dostanú svoje peniaze zaplatené bez ohľadu na to, či sa mimosúdne inkaso podarí alebo nie.
Koho sa to hlavne týka?
Obchodných spoločností, ich majetok tvoria hlavne pohľadávky. Tie sú na výpadky v splácaní veľmi citlivé. Ale podobné problémy sa môžu dotknúť firiem vo všetkých odvetviach.
Keď odhliadneme od poistenia, čo môžu spraviť pre to, aby sa ich pohľadávka nestala nedobytnou?
V prvom rade musia dobre poznať svojho obchodného partnera. Teda vedieť základnú informáciu o jeho bonite a kvalite a už na základe toho sa môžu rozhodnúť, či kontrakt uzavrú. Samozrejme, aj v zmluvnej dokumentácii musí byť tento problém ošetrený. Vieme však, že nie všetko rieši zmluva, niekedy je to hlavne o vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom a ten často napovie, či sa v budúcnosti vyskytnú nejaké problémy.
Prečo najčastejšie vznikajú?
Zažívame veľký ekonomický rast, s čím súvisí snaha firiem ukrojiť si z aktuálne veľkého koláča čo najviac. Preto sa niekedy púšťajú aj do obchodných vzťahov, pri ktorých nemajú veľkú istotu. Vidia len obraz vyšších obratov, nepreveria si odberateľov, a tým si vyrábajú problémy do budúcnosti. Majitelia či vedenie nastaví plány, tie sa musia plniť, a potom sa často robí kompromis medzi istotou a snahou za každú cenu "urobiť biznis".
Pribúda teda počet problémových vzťahov veriteľ -- dlžník?
Podľa našich štatistík sa index platobnej disciplíny tento rok zhoršil. Môže to súvisieť aj s rýchlym rastom ekonomiky, spoločnosti získavajú veľké objemy zákaziek a nie vždy to vedia pokryť hotovosťou, ktorú majú k dispozícii. To predlžuje lehoty splatnosti oproti dohodám a negatívne ovplyvňuje index platobnej disciplíny.
Vyplývajú z toho nejaké riziká do budúcnosti?
Nemusí to ešte znamenať nič tragické, takúto previazanosť zatiaľ neevidujeme.
Ľudia si pod vymáhaním pohľadávok často predstavia návštevu ostrých chlapcov, ktorí dlžníkovi oznámia, že má problém. Ako to prebieha v "civilizovanejšej" podobe?
Robí sa to bez ostrých chlapcov. Služby takýchto skupín nevyužívame, snažíme sa skôr dlžníkovi vysvetliť, čo mu prinesie vyrovnanie jeho záväzku prípadne naopak, čo môže znamenať, ak ho nezaplatí. V každom prípade sa ho snažíme presvedčiť, že prvá možnosť je lepšia.
Môže sa však spýtať prečo, keď vymožiteľnosť práva je podľa podnikateľských organizácií stále nízka a súdne procesy sa často ťahajú celé roky. Za ten čas môže dlžné peniaze niekoľkokrát otočiť a zarobiť na nich nielen na súdne trovy, ale aj na úroky z omeškania.
Každý, kto by takto kalkuloval, žije na hrane. Samozrejme, sú prípady, kde racionálne argumenty nepomôžu. Väčšina Slovákov však nechce skončiť s každým problémom na súde, platiť s tým spojené výdavky, strácať čas a mnohokrát aj dobré meno. Pôsobenie kultivovaných inkasných spoločností na trhu napomáha k prevýchove našich podnikateľov a občanov na správanie bližšie zásadám, ktoré by mali byť štandardom vo fungovaní biznisu, ako aj každodenného života.
Kto je Tomáš Jurík
Tomáš Jurík je nový generálny riaditeľ Coface Slovakia, tuzemskej pobočky medzinárodnej skupiny zaoberajúcej sa finančným poradenstvom, poskytovaním hospodárskych informácií a mimosúdnym vymáhaním pohľadávok. Pred svojím príchodom do spoločnosti pôsobil od roku 2000 v Tatra banke. Začínal ako odborný referent, postupne zastával rôzne pozície až po vedúceho oddelenia faktoringu. Tomáš Jurík vyštudoval Fakultu podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.