Bratia Youngovci založili v roku 1973 v austrálskom Sydney kapelu, ktorá zmenila podobu rocku. Charakteristická gitara Angusa Younga spolu s jeho nezameniteľným imidžom školáka tvoria nedobytnú ochrannú značku kapely. Kultové albumy High Voltage a Highway to Hell nahrali s pôvodným spevákom Bonom Scottom. Ten sa však upil na smrť a v roku 1980 ho vystriedal Brian Johnson. Jeho príchodom sa začala nová éra skupiny. Éra albumu Back in Black. Ten zaznamenal fenomenálny úspech a takmer všetky skladby z neho sú dnes hymnami rockerov. Od dôb čierneho albumu ubehlo už dvadsať osem rokov a Austrálčania sa opäť vracajú s doskou Black Ice.
Ako rozbehnutý vlak
Po poslednej Stiff Upper Lipp si dali osemročnú prestávku, aby sa vrátili s typickým zvukom a nezničiteľným vokálom Briana Johnsona.
AC/DC nepatria ku kapelám, ktoré sa snažia inovovať svoju tvorbu. Black Ice sú preto postavení na postupoch, ktoré sú pre nich typické.
Nečakajte zložité rytmy ani elektroniku. Angus Young má svoj štýl a na to, aby hral moderne, je predsa len trochu starý. Jeho rify sú však stále rovnako kvalitné. Štruktúra všetkých skladieb je preto pevná ako skala. Najprv silná sloha, a potom ešte silnejší refrén, najlepšie s hromadnými vokálmi. Na tomto princípe sú postavené takmer všetky pesničky albumu.
Rock ´N´ Roll Train, Skies on Fire alebo Big Jack by bez problémov mohli byť na ktorejkoľvek staršej doske austrálskych rockerov. To, že sa nedočkáte inštrumentálnej exhibície, však neznamená, že nebudete počuť pravý rokenrol.
Poctivý rokenrol
Rytmika AC/DC funguje ako rozbehnutý vlak a Johnsonov hlas s ňou stále drží krok. Skladby ako War Machine, Smash N Grab a Spoilin For A Fight to len dokazujú. Wheels a Money Made sa zasa približujú k legendárnemu Back in Black. Titulná Black Ice presne vystihuje súčasný smer kapely. AC/DC nie sú pretekári. Sú to páni rockeri.
Majú už niečo za sebou a odžité viac ako celá súčasná rocková scéna dokopy. Neponáhľajú sa ani sa nesnažia dokázať, že sa niekam posúvajú. Už dávno totiž pochopili, že sa vlastne nemajú kam. Sú pánmi svojho zvuku a každá druhá rocková kapela sa chce na nich aspoň podobať.
Black Ice prináša pätnásť skladieb, ktoré hladko splynú s predchádzajúcou tvorbou a určite skvele vyznejú na živých vystúpeniach. Tam sú totiž AC/DC neprekonateľní. Ak teda máte radi poctivý rokenrol, nič lepšie ako Black Ice v súčasnosti určite nenájdete.