Inováciám sa dnes venuje veľká pozornosť. Väčšinou sa však hovorí len o tom, že "je nutné ich podporovať", menej už o tom, čo sú to inovácie súčasnosti, aká je ich teoretická skladba a ako správne pristúpiť k ich samotnej podpore.
Od teórií k trhu
Existujú však práce, ktoré sa venujú práve tejto oblasti. Jedna z novších, publikovaná v roku 2006 v časopise Technovation, navrhuje model nazvaný Knowvation. Názov v sebe kombinuje dve slová -- knowledge (znalosť) a innovation (inovácia). Už v úvode práce sa konštatuje, že proces vedy a výskumu prešiel istým evolučným procesom, ktorý dodnes vyprodukoval už štvrtú vývojovú generáciu. Jej cieľom je "identifikovať budúce potreby budúcich zákazníkov, ochranu technických možností a ich predajnosť už v počiatočných štádiách". Práve toto je diametrálny rozdiel v porovnaní s prvou generáciou, ktorá "venovala ekonomickému manažmentu vedy a vývoja len malú pozornosť, ale popustila uzdu vedeckovývojovým laboratóriám, ktoré pôsobili ako nezávislé centrá". V súčasnosti, ako sa ďalej píše v materiáli, sa veda a vývoj môžu brať ako znalostný manažment, pretože informácie transformujú na technologický pokrok a potreby trhu na znalosti, ktoré sa môžu využiť na vývoj nových produktových konceptov.
Je dobré, ak už aj na Slovensku existujú vedecké inštitúcie, ktoré sa snažia pôsobiť na úrovni štvrtej generácie vedeckovýskumných pracovísk. Aj keď objektívne treba skonštatovať, že to vôbec nie je jednoduché. Jedným z takých je napríklad Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave, ktorý má rozvinutú aj líniu aplikovanej vedy a jeho produkty našli uplatnenie už i v priemysle.
Knowvation v praxi
Navrhnutý systém knowvation definuje proces vedy a výskumu od počiatočných štádií až po konečnú komercionalizáciu vyvinutých produktov.
Základným predpokladom je, že organizácie a firmy by mali spolupracovať s vedou už od raných štádií. Jedným z prvých krokov takejto spolupráce by podľa knowvation mala byť detailná analýza priemyslu, zdrojov, technológií a, samozrejme, aj konkurencie. Ďalším krokom by mal byť odhad technologických trendov a príležitostí spolu napríklad s analýzou potrieb. Na tomto základe by sa mali vytypovať perspektívne oblasti zaujímavé pre priemysel. Je logické, že by sa mali zohľadniť najmä očakávané potreby z dlhodobého hľadiska.
Od vedy k odberateľom
Aj slovenským firmám by pri ich akcelerovaní mohlo pomôcť, ak by dokázali významnejšie inovovať svoje technológie a produkty. Preto by mohol napríklad štát zabezpečiť isté sprostredkovanie medzi prepojením potrieb priemyslu a našimi vedeckovývojovými centrami. Tým by sa viac-menej automaticky zabezpečili aj koneční priemyselní odberatelia a producenti výsledkov slovenskej vedy.
Veda by, naopak, dostala potrebné impulzy na postupné presmerovanie na koľaje aplikovaného výskumu. Budovanie takýchto zmysluplných prepojení by sa malo stať v súčasnosti prioritou, ktorá môže mať ďalekosiahle pozitívne ekonomické dôsledky. Iným špecifickým prípadom sú novovyvinuté technológie. Tie si na uvedenie do praxe vyžadujú vhodný podporný proces, ktorý umožní transfer technológií od producentov vedeckovývojových centier k firmám schopným realizovať tieto objavy. Aj k tomu by mohol aktívne prispieť štát.
Trhovo úspešné projekty
Medzivýsledkom by mala byť databáza spoločných priemyselno-vedeckých projektov, ktoré by sa mali posudzovať tak, aby sa eliminovali nedokonalosti a vylúčili projekty s nižšou pravdepodobnosťou trhovej úspešnosti. Firmy sa pochopiteľne budú orientovať najmä do oblastí svojho prioritného záujmu. V prípade štátnej intervencie, teda vytvorenia systému podpory, by portfólio vybraných projektov -- vhodných pre podporu a priemyselné uplatnenie -- malo mať vybudovanú aj istú zárodočnú vedeckovýskumnú štruktúru. Iste, dá sa začať aj na zelenej lúke, ale v prípade vedy je to okrem finančnej náročnosti aj časovo, ale najmä personálne zložitý viacrozmerný problém.
Aby bol vyvinutý produkt úspešný na trhu, mal by mu predchádzať test predajnosti -- na to musí byť podľa systému knowvation známa najmä jeho technologická cena, musí byť odhadnutý cash flow a musí sa urobiť test efektivity produkcie, ako aj analýza konkurencie.
Špeciálnym prípadom je workflow, analýza a manažment výstupov v podobe napríklad patentov. Je samozrejmé, že v dobe globálneho trhu by sa prípadné produkty mali patentovo chrániť. A štát podobne, ako je to v USA, by mal urobiť všetko, aby ochránil, prípadne prispel k ochrane intelektuálneho vlastníctva vývojových centier, ale aj domácich firiem.
Istota v strategických rozhodnutiach
Spomínaná práca navrhuje aj rozloženie jednotlivých častí systému v rámci organizácie -- rozdeľuje ich na strategickú, vedeckovýskumnú, finančnú, produkčnú a marketingovú divíziu spoločnosti. Napríklad strategická divízia by mala pôsobiť vo všetkých častiach systému knowvation, finančná, naopak, len pri tvorbe finančnej štruktúry a analýzy úspechu a predpovedi cash flow. Dôležitá je celková súčinnosť divízií.
Ak by štát prebral zodpovednosť za inovácie, musel by zrejme vytvoriť mechanizmy, ktoré by pri aplikácii systému knowvation boli schopné realizovať odporúčané procesy. Základom sú strategické rozhodnutia, ktoré štát zatiaľ nemá stabilizované. Najmä v povolebnom období sa vyskytujú kroky, ktoré majú niekedy až fatálne dôsledky na predchádzajúce strategické rozhodnutia.
Príklad aj pre Slovensko
Predložený prístup k inovačnému procesu je pravdepodobne použiteľný aj na Slovensku. Štát by však mal pomôcť prepojiť vedu a priemysel tak, aby vedci mali odberateľov svojich produktov, ako aj zadávateľov problémov a riešení. Inými slovami, selekcia dlhodobých strategických záujmov priemyslu by sa mala pretaviť do určenia priorít pre vedeckovývojové centrá. Samozrejme, priestor treba ponechať aj iným perspektívnym vedným oblastiam, najmä základného výskumu. Pretože aj jeho výsledky môžu byť aplikované ako inovatívne riešenia s vysokým ekonomickým prínosom, napríklad prostredníctvom spin-off firiem.
Je zrejmé, že inovácie sú zložitý, širokospektrálny, sofistikovaný proces. Ak má Slovensko budovať tzv. znalostnú spoločnosť, musí sa dať na cestu inovácií. Tento proces však treba zveriť odborníkom. Nemal by byť chaotický a nekoordinovaný, pretože nemožno hazardovať so zdrojmi a časom. Inovačný proces nemá stáť na intuitívnom riadení, ale na presne cielenom systéme. Zároveň si treba uvedomiť už na začiatku, že výsledky nebudú viditeľné okamžite, ale bude ich možné hodnotiť až po istom čase.
Ing. Miroslav Balog, PhD., Michigan State University
(Autor je na univerzite v rámci Fulbrightovho štipendia.)
Knowvation: jednotlivé kroky
-- analýza priemyslu a trhu
-- generovanie nápadov
-- skríning projektov
-- vytýčenie programu a zdrojov projektu
-- výskumné výstupy a prínos znalostí
-- uplatnenie na trhu a modelovanie biznisu