V štyroch z piatich parametrov inovačných aktivít, ktoré sa dlhodobo sledujú v únii a v ďalších vyspelých krajinách, dosiahlo Slovensko veľmi nízke hodnoty. Úplne najhoršie sme dopadli v ukazovateli Tvorba znalostí, kde sme predbehli jedinú krajinu - Rumunsko. Naopak, v parametri Aplikácie je Slovensko nad úrovňou priemeru EÚ a zaradilo sa tesne za Švédsko, pričom predbehlo napríklad Írsko a Dánsko. Iba vďaka tomuto hospodárskemu parametru sme napokon v celkovom hodnotení skončili "iba“ siedmi najhorší.
Brusel porovnáva inovácie členských štátov nielen medzi sebou navzájom, ale aj s takými významnými ekonomicko-inovačnými hráčmi, ako sú USA, Kanada, Izrael či Švajčiarsko. Porovnanie 37 krajín je zhrnuté v European Innovation Scoreboard 2007 - Európskom inovačnom rebríčku 2007, postavenom ako analýza inovačnej výkonnosti. Analýza ponúka komplexný pohľad na inovácie sústredené v "jednom čísle“, takzvanom sumárnom inovačnom indexe SII.
Čo sa skrýva za indexom
SII sa skladá z piatich podskupín: Ľudské zdroje, Tvorba znalostí, Inovácie a podnikanie, Aplikácie a Duševné vlastníctvo, ktoré však celkovo pozostávajú až z 25 detailných parametrov. Podľa toho možno krajiny rozdeliť do štyroch skupín.
Prvú tvoria Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Izrael, Dánsko, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia a USA. Ide o inovatívnych lídrov s indexom výrazne nad priemerom EÚ a ostatných krajín. Najvyšší ho má spomedzi všetkých sledovaných krajín Švédsko.
Druhou skupinou sú Luxembursko, Írsko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Island a Kanada, ktoré majú SII nižší ako skupina lídrov, ale vyšší ako priemer únie.
V tretej skupine sú Austrália, Estónsko, Nórsko, Slovinsko, Česko, Taliansko, Cyprus a Španielsko s indexom nižším ako priemer únie.
V štvrtej sú Malta, Litva, Maďarsko, Grécko, Portugalsko, Chorvátsko, Poľsko, Bulharsko, Lotyšsko, Rumunsko a napokon aj Slovensko - a to s najnižším SII. Je to skupina s výrazne zaostávajúcimi inovačnými aktivitami v porovnaní s vedením "pelotónu“. V priebehu rokov 2003 - 2007 nedošlo k významným zmenám v jednotlivých skupinách, iba k niekoľkým preskokom do lepších skupín zlepšením vlastnej inovačnej aktivity toho-ktorého štátu.
Dlhodobo vedúcim inovačným lídrom s najvyšším SII - 0,73 - je Švédsko. V porovnaní s ním skončilo Slovensko ako siedme najhoršie s hodnotou indexu len 0,25. Pre zaujímavosť Česko má 0,36, Poľsko 0,24 a Maďarsko 0,26. Priemerná hodnota SII v celej únii je 0,45.
Naša hodnota indexu je až trikrát nižšia ako hodnota lídra a dvakrát nižšia ako priemer EÚ. Celkovo sme jedna z najhorších krajín nielen v rámci únie, ale aj sledovanej vzorky 37 krajín.
Nezáujem podnikateľov o výskum
Parameter Tvorba znalostí, kde sme dopadli úplne najhoršie (druhí odzadu), sumárne vyjadruje celkové množstvo zdrojov použitých na vedu a výskum, teda verejné výdavky spolu s investíciami podnikateľského sektora. Dlhodobo nízky záujem podnikateľov o investovanie zdrojov do vedy a výskumu vypovedá o nedôvere k vysokému školstvu a SAV, ale aj o nízkych aktivitách vysokých škôl a SAV v prezentovaní svojich schopností. Aj vnútropodnikové inovácie charakterizované parametrom Inovácie a podnikanie, ale tiež celková vzdelanostná báza reprezentovaná parametrom Ľudské zdroje sú nedostatočné. Nízky je i parameter Duševné vlastníctvo, odrážajúci snahu o ochranu najlepších inovácií. Znamená to, že buď nie je čo ochraňovať, alebo že chýba záujem o ochranu vlastného duševného vlastníctva, napríklad aj pre vysoké investičné náklady na patent. Napokon, jedine v Aplikáciách sme dosiahli pozíciu, ktorá je nad úrovňou priemeru EÚ.
Čas konvergencie
Pri celkovom pohľade vychádza najavo, že Slovensko má síce index SII pod priemerom EÚ, ale v rokoch 2003 - 2007 bol jeho rast u nás vyšší ako priemer únie. Slovensko sa dlhodobo nachádza v skupine najslabších krajín, ale inovačné aktivity reprezentované indexom rastú rýchlejšie ako v prvej, líderskej skupine krajín. Napríklad Švédsko je v uvedenom období absolútnym inovačným lídrom, ale s rastom SII nižším ako priemer EÚ.
Na základe údajov o rýchlosti rastu SII ponúkla analýza PRO INNO Europe aj teoretický odhad času, za ktorý sa jednotlivé skupiny priblížia k sebe. Z modelu vyšiel predpoklad, že je potrebných takmer 30 rokov, aby štvrtá skupina dobehla tretiu, takmer 40 rokov, aby tretia dobehla druhú, a 25 rokov, aby druhá dostihla lídrov prvej skupiny.
Ďalším modelovaním vyšlo, že Slovensko s relatívne vysokým rastom SII oproti priemeru únie by mohlo dosiahnuť úroveň EÚ za 21 rokov postupným nárastom inovácií. Naopak, napríklad Francúzsku s nižším rastom SII ako priemer EÚ hrozí pokles na úroveň EÚ už v relatívne krátkom čase 5 - 6 rokov.
Okrem očakávaného vzájomného približovania inovácií členov únie klesá aj rozdiel v náskoku hlavných ekonomických konkurentov - Japonska a USA. V prípade zlepšenia aktivít, najmä nových členských krajín, by sa tento trend mohol zvýrazniť. Treba si však uvedomiť, že USA a Japonsko nespia na vavrínoch a chápu inovačný mechanizmus ako živý organizmus a priebežne sa zlepšujú.
StoryEditor