Bádatelia z Univerzity of California v Santa Barbare zistili, že v génoch húb sú zakódované inštrukcie na vznik pokročilého nervového systému.
Vodné huby (Porifera) nemajú s lesnými hubami nič spoločné. Ide o vôbec najstaršie známe mnohobunkové organizmy - prvé skameneliny pochádzajú z doby vzdialenej viac než 600 miliónov rokov. Aj preto sa ešte v čase Charlesa Darwina mnohí učenci domnievali, že práve vtedy sa udialo biblické stvorenie sveta.
Spôsobom života sa vodné huby podobajú viac na rastliny: prichytené na skaly čerpajú vodu viacerými kanálmi do telovej dutiny a pritom z nej filtrujú drobné organizmy potrebné na výživu. V mori žije niekoľko tisíc druhov morských húb najrôznejších tvarov, farieb a veľkostí - od najmenších až po obrov veľkých niekoľko metrov. Nachádzajú sa až do hĺbky viac než osem kilometrov. Niektoré druhy však prosperujú i v sladkých vodách; hojný výskyt je napríklad i neďaleko Bratislavy v ramenách Dunaja na Žitnom ostrove.
Ľudské gény na úsvite evolúcie
Morské huby nemajú žiadne zmysly, na dotyk ani iné podnety nereagujú. Kto ich nevidel pri potápaní, možno sa s nimi stretol niekde v kúpeľni, kde sa ich pružné kremičité kostry s mnohými dutinami stále ešte občas používajú na umývanie. Sú totiž príjemnejšie na dotyk a trvanlivejšie než podobné "huby" z plastických látok.
U takého primitívneho tvora by nervy nikto nehľadal - na svoj život nič také nepotrebujú. A napriek tomu vedci zistili, že ich genóm obsahuje 25 génov veľmi podobných tým, ktoré sa nachádzajú v synapsách nervových buniek (neurónov) vyšších stavovcov vrátane človeka. Synapsy sú zakončenia neurónov, cez ktoré medzi sebou tieto bunky navzájom komunikujú a umožňujú tak prenášanie nervových vzruchov po tele, ale aj vnútri mozgu. Majú preto dôležitú úlohu nielen pri "ovládaní" organizmu mozgom a fungovaní zmyslov, ale aj v procese učenia, zapamätávania si a myslenia.
"Vodné huby predstavujú prvé živočíchy na tejto planéte, sú však ešte také primitívne, že nemajú nervovú sústavu, nervy, ale dokonca ani žiadne vnútorné orgány," vysvetľuje Todd Oakley, evolučný biológ z Univerzity of California v Santa Barbare (UCSB), jeden zo spoluautorov výskumnej správy uverejnenej v odbornom časopise Public Library of Science Journal. "Prvá jednoduchá nervová sústava sa objavila až neskôr u tvorov na vyššom vývojovom stupni - nezmarov, medúz a morských sasaniek. Až tie majú veľmi primitívnu rozptýlenú nervovú sústavu."
"Neočakávane sme v genóme vodných húb našli gény, ktoré poznáme z buniek nervového systému ľudí," pokračuje Todd Oakley. "Ešte prekvapivejšie bolo, že sú to gény vytvárajúce bielkoviny potrebné na vznik synáps v ľudskom nervovom systéme. Totiž práve synapsy z neho vytvárajú vysoko organizovanú sústavu."
Priveľa otáznikov
Vedci zatiaľ nie sú jednotní v tom, ako prekvapujúci objav interpretovať. Ešte nevedia, aké funkcie tieto génové štruktúry v organizme morských húb plnili. "Je možné, že prvé genetické predpoklady na neskorší vznik a vývoj nervovej sústavy sa objavili už na samom úsvite evolúcie, hneď pri vzniku mnohobunkových živočíchov," tvrdí Todd Oakley. "To znamená oveľa skôr, než biológovia doteraz predpokladali."
Jeho kolega Kenneth Kosik nové skutočnosti vysvetľuje trochu odlišne. "Našli sme v morských hubách divné štruktúry, ktoré sme tam nečakali. Je pravdepodobné, že pri vzniku húb ešte nebolo dané, čo z nich raz bude a evolúcia ich mohla využiť najrôznejšími spôsobmi. Vznik nervového systému bol jedným z nich," hovorí Kosik.
Stále však ešte nemožno vylúčiť, že mechanizmus vzniku tejto záhady je úplne odlišný. Zhodou okolností len nedávno vedci z austrálskej James Cook Univerzity zistili, že i morské koraly majú prekvapujúco mnoho génov spoločných so stavovcami vrátane človeka. Ako jeden z možných dôvodov označili "putovanie" génov medzi organizmami prostredníctvom vírusov a iných vonkajších faktorov. Inými slovami: koraly mohli získať gény typické pre stavovce až po ich vzniku, a to od nich. Či je to i prípad "ľudských nervových génov" v morských hubách, to ukáže až ďalší výskum.